Jazda bola naozaj taká ako to Samko povedal. Pomalá, pokojná a najmä bezpečná postupom času zo mňa opadával ten vnútorný stres. Stále som ale netušila kam máme namierené a hovorila som si že sa to čoskoro dozviem. Celkovo som si tú cestu fakt užívala ale občas som sa cítila zvláštne keď Samko zrýchlil. Čas so Samkom išiel strašne rýchlo. Počas cesty sme sa bavili o tom, aké som to mala v živote bola to taká bežná téma. Možno sa pýtate aký je to pocit baviť sa so Samkom otvorene o všetkom. Je to pre mňa také akokeby som bola na sedení s terapeutom. Dokáže ma pochopiť a čo je najlepšie vie sa vžiť do mojej kože čo ma úprimne dosť prekvapilo. Ten pocit keď vieš že ťa niekto dokáže pochopiť a pomôcť ti je neskutočný. Tak sme sa bavili až sme nakoniec došli do cieľa konkrétne do Prahy. Samko opatrne zaparkoval auto na svoje miesto a ja som po hodinách sedenia opatrne vystúpila. Mala som pocit akoby do mňa niekto nalial dva litre červeného vína cítila som sa ospalo. Ocitla som sa pred malým domčekom ktorý na mňa hneď urobil dojem a to sme ani nevošli dnu. Keď sme odomkli dvere už nás čakala Naďa ktorá ma milo privítala a bolo na nej vidieť že sa na môj príchod tešila. Zoznámila som sa s prostredím a kufor som si odložila do mojej novej izby ktorá vyzerala útulne. Už v ten moment som vedela že môj nový život bude stáť za to. Ešte aby nie keď viem že bývam s tým najlepším človekom na zemi.
YOU ARE READING
Adoptovaná
FanfictionMala som 9 rokov keď ma moji terajší rodičia dali do detského domova kôli zdravotným problémom. Mám 15 a stále dúfam že sa niekto nájde. Je pravda že sa mi zmení život ale raz sa to zvrtne.....
