Adoptovaná

50. kapitola

Pohľad Sama
Už sme opäť sami doma pre mňa je to len výhoda.... veď asi viete prečo. Sedel som na gauči keď som zrazu videl že sa Viki rozbehla do mojej izby nechápal som čo sa deje tak som za ňou opatrne išiel.

Pohľad Viki
Reagovala som dosť zvláštne ale stáva sa mi to. Pokiaľ ste zažili v živote niečo čo vás zlomilo tak si viete predstaviť aký je to pocit. Vo svojom živote som toho zažila hrozne veľa už som si zvykla na takého situácie. Vo vašom vnútri je strašne veľa pocitov a emócií ktoré sa snažíte s ťažkosťami spracovať cítite sa slabí a veľakrát si aj niektoré veci možno  sami vyčítate a to je práve môj prípad.

„Viki v poriadku?" ozval sa Samko prestrašene.

Snažila som sa tváriť že som v poriadku takže som dodala: „Áno neboj nič mi nie je."

„Si si istá? Nepopieraj to počujem to na tebe. Mohol by som ísť k tebe?" dodal Samko pokojne.

„Nepočul si ma? Je mi dobre.*

„Veľmi dobre vieš že ťa s radosťou vypočujem nech sa deje čokoľvek. Chcem ti pomôcť. Nemám rád keď je niekto sám zažil som to isté..."

Po chvíli Samko otvoril dvere a ľahol si ku mne. V rýchlosti som zakryla smútok a všetky zlé emócie pretože nechcem aby ma Samko takto videl. Keď bol pri mne tak Samkova ruka skončila na mojom chrbte a pomaly ma hladkal. Po chvíli mi bolo lepšie a dodala som: „Prečo mám tak krutý život od malička? Každý okolo mňa sa cíti dobre žije si svoj život a ja sa iba potápam v smútku. Veľakrát sa cítim takto a nie je to príjemné. Vyčítam si veľa vecí ktoré sa stali mám pocit že si na seba nedokážem dať pozor išlo mi o život jednoducho je to kruté."

„Prečo si to myslíš? Ty si výnimočná to si zapamätaj. Život nie je prechádzka ružovou záhradou je tu veľa prekážok ktoré sa časom môžu ukázať. Dá sa to zvládnuť si silná."

„Ďakujem... myslím si to preto lebo ak sa niečo stalo tak som to nedokázala zastaviť. V niektorých veciach som strašne slabá zároveň som hrozne citlivá to som celá ja." dodala som smutne.

„Prežívanie akýchkoľvek emócií patrí do života. Aj keď ťa niečo zlomí tak sa to napraví po psychickej stránke. Dá sa to zvládnuť hlavne si musíš veriť."

Po týchto slovách som ostala ležať bez slov a pod okom mi tiekla slza. Keď si to Samko všimol tak mi ju jemne utrel potom ku mne prišiel bližšie  pozrel sa mi do očí a zrazu som cítila pusu vo svojich vlasoch strašne ma to rozčervenalo. „Zabudni na minulosť už to nezmeníš. A pamätaj že ťa mám rád takú aká si." Zrazu si ma Samko zvalil na ľaví bok a začal ma objímať a hladkať po tele. Cítila som sa zvláštne ale Samko je človek ktorí spraví pre kohokoľvek prvé posledné.