Adoptovaná

23. kapitola

Chvíľu som sa ostala ticho a začala som: „Pred dvoma dňami mi prišla správa z od neznámeho čísla mala som prísť sem. Už na začiatku sa mi dotyčná osoba ani nepredstavila ževraj o tom nemohol hovoriť nepovedal mi dôvod prečo som prišla. Keďže som bola smädná tak som ho poprosila aby mi priniesol pohár vody ktorí som celý vypila po chvíli mi bolo zle nič som si nepamätala prebudila som sa na lehátku nedokázala som komunikovať pretože som ústa mala zalepené lepiacou páskou. Vedľa chalana v čiernom oblečení bol chalan v okuliaroch pravdepodobne spoločník. Robili mi zle dotýkali sa rôznych miest keď som bola v šoku tak sa určite dotkli aj tých intímnych. Musela som odpovedať na otázky z môjho súkromného života ak som odmietla odpovedať tak mi ostrím predmetom vytvárali rezné rany na nohách ktoré ma strašne boleli nenechali ma na pokoji a kričali po mne. To je všetko čo si pamätám stačí vám to?" „To nám bohate stačí si odvážna ďakujeme ti." odvetila policajtka. „Nie je zač som rada že sa to vyriešilo. Mám ísť s vami na oddelenie?" „Tvoja výpoveď svedka nám stačí neboj nebudeme ťa viac stresovať. Kolega už zavolal záchranku prehliadnu ťa. Poď do tepla si strašne studená." Keď som vychádzala von z garáže tak akurát prišla záchranka sadla som si a čakalo ma základné vyšetrenie. Všimla som si že policajti niečo odchytili som zvedavá čo im hrozí. Základné vyšetrenie pozostávalo z kontroly očí, merania tlaku a cukru. Našlo sa pár nedostatkov takže oznámenie o tom že ma čaká transport do nemocnice ma neprekvapovalo. Samko išiel samozrejme so mnou. Som zvedavá čo na môj zdravotný stav povedia lekári.