Tak sme si kráčali. Prešli sme cez pár malých lesíkov a chodníčkov až sme došli na krásnu lúku plnú kvetov kde sme si rozložili spoločnú deku sadli sme si a všetci sme sa napili vody po pol hodine kráčania jedným smerom. Pre mňa to bolo dosť národné tak ako pre moje nohy tak aj pre môj chrbát a to nás čaká ešte cesta späť. Dali sme si nejaké jedlo ktoré sme si zbalili zo sebou konkrétne chlieb so šunkou a maslom strašne nám chutilo. Neskôr sme preskúmali okolie ktoré bolo krásne a našli sme aj malú chatku do ktorej sme radšej nešli aj napriek tomu, že bola opustená. Strávili sme tu skoro celý deň ale keď sa už pomaly ale isto začalo stmievať tak sme sa vybrali späť domov keďže sme vedeli, že to bude nadlho. Domov sme prišli dosť unavený a ja s neopísateľnými bolesťami nôh a chrbta. Bola som rada keď som si mohla konečne ľahnúť a dúfala som, že ma akákoľvek bolesť počas noci opustí pretože sú z toho veľakrát aj následky a nechcem aby mi niečo bolo. Ale zase stálo to za to a bol to super deň.
JE LEEST
Adoptovaná
FanfictieMala som 9 rokov keď ma moji terajší rodičia dali do detského domova kôli zdravotným problémom. Mám 15 a stále dúfam že sa niekto nájde. Je pravda že sa mi zmení život ale raz sa to zvrtne.....
