Adoptovaná

39. kapitola

Pohľad Lenky
Snažím sa dovolať Viki ale je opäť nedostupná mám pocit že sa niečo deje. Rozhodla som sa že napíšem Matymu a pôjdeme sa pozrieť k Samovi domov možno zistíme niečo viac. Keď sme došli na miesto tak dvere do domu boli otvorené čo nás dosť šokovalo. Tak sme opatrne vošli dnu a jednohlasne som s Matym vykríkla: „Je tu niekto?!" Na naše zvolanie bohužiaľ nikto nereagoval.

Pohľad Matyho
Je to dosť neobvyklá situácia keď ste u niekoho doma a začnete mu prehľadávať každú izbu do detailov. Lenka prehľadala dolné poschodie a ja som išiel hore. Všetko vyzeralo čisto bez nejakých podozrivých vecí ale keď som prišiel do izby ktorá patrí Viki tam ma čakalo niečo na zemi. Keď som to uvidel tak som ostal zaskočený.

„Leni poď prosím hore niečo som našiel..."

„Už bežím. Čo sa deje?" kľakla si vedľa Matyho a uprela oči na niečo malé.

„Čo to je prosímťa?" dodal Maty prestrašene.

„Radšej sa toho nedotýkaj prosím. Vyzerá to ako injekcia. Niečo tam ešte zostalo. Nevieš čo to môže byť?"

„Čo sa to pýtaš. Vyzerám ako biochemik?"

„Nie len ma to napadlo či náhodou o tom niečo nevieš."

„Neostáva nám nič iné len zavolať na políciu aby vyhlásili pátranie."

Po pár minútach
„Na Slovensku? Neviete približnú polohu?"

„V Bratislave ale nevieme vám povedať presnú adresu."

„To je v poriadku poradíme si. Ďakujeme vám za ochotu."

„Čo si zistil?" opýtala sa Lenka zvedavo.

„Že sú všetci traja na Slovensku niekde v Bratislave. Nasadaj nájdeme ich nevzdáme sa."

„Dúfam že sú v poriadku." dodala Lenka skleslo.

„To dúfam aj ja." dodal Maty neisto.

Ďalší deň 0:25
„Sme na mieste teraz už len niekam ísť a hľadať."

„Skús ísť sem." dodala Lenka pokojne. Ocitli sa sa v lese plnom tmy a zvukov zvierat. Zhodou náhod sa nikde nesvietilo až na jeden domček kde bolo dokonca otvorené okno. Opatrne vystúpili z auta a skúsili šťastie možno niečo zistia a ktovie možno sa nachádzajú práve tam.

„Tak vy ste teda úžasný spôsobili ste nelegálne peklo na zemi."

„Samo ty buď radšej ticho jasné s tebou sme ešte neskončili." dodal Dominik zvýšeným hlasom.

„To je Samo máme ich." dodal Maty pokojne.

„Mám nápad skúsme ísť dovnútra zistíme čo sa deje."

„Dobre Leni ale ako to chceš urobiť veď nás budú počuť."

„To mi je jedno jednoducho tam vtrhneme nech sa stane čokoľvek. Tak poď ideme na to." dodala Lenka odvážne.

Obaja sa potichu priblížili k dverám práve v tom najhoršom. Ostali ticho a počúvali.

„Je nám jedno že robíme niečo nelegálne ale baví nás to. A teraz k veci." dodal Vitaa zvýšeným hlasom.

„Rád by som vás pustil na slobodu ak by bol tu prítomný Samo úprimný a povedal nám všetko čo chceme. Buď to spravíš alebo ťa čaká trest ktorí platí pre všetkých troch nie len pre teba."

„Vy nechápete že vám nič netajím. Opakujem ešte raz. Naďu by som v živote nepodviedol aj keby ste mi za to zaplatili."

„To nie je to čo chceme počuť. Ale máme pre vás pripravené prekvapenie ktoré vás určite zaujme."

Zrazu sme obaja na vlastné oči videli že to neskončí dobre ak sa práve teraz nestane nejaký zázrak. Počuli sme ako si obaja nabili zbrane a skríkli: „Posledné slová?!"