Adoptovaná

57. kapitola

Samozrejme že som z touto ponukou súhlasila. Obliekli sme sa a vyrazili sme. Po menšej prechádzke sme si sadli do jednej útulnej reštaurácie kde ponúkali jedlá všemožného druhu. Ja som si dala cestoviny s hubami a Samko niečo na spôsob indickej kuchyne. Bavili sme o súkromí konkrétne o tom čo preferujeme v našom spoločnom vzťahu veľa vecí sa zhodovalo s tým čo som už stihla so Samkom zažiť. Tento večer som si strašne užívala a po asi hodine sme išli pomaly domov. Keď sme kráčali späť Samko bol nejaký zvláštny pretože sa stávalo že musel občas zastaviť z neznámych dôvodov mala som vždy pocit že nevníma. „Samko si v poriadku?" „Áno neboj." dodal Samko pomaly. Rozhodla som sa že budem za ním stáť pre prípad keby strácal rovnováhu pretože to tak občas vyzeralo. „Nezvezieme sa autobusom až domov? Čo ty na to?" „Môžeme...." dodal Samko neisto. Cesta bola krátka a po chvíli sme boli doma takže sme sa obaja išli prezliecť do svojich izieb potom som si išla do kúpeľne pre gumičku keď som zrazu videla Samka ležať na zemi okamžite som si všimla že sa celý trasie mám šťastie že vnímal. Chytila som ho za ruku a dodala som: „Nádych výdych hlavne pokoj Sami." Videla som ako zhlboka dýcha postupom času sa to upokojilo a tak som mu navrhla aby si ľahol na posteľ. „Donesiem ti pohár vody hlavne lež." V tom momente sa mi tlačili slzy do očí pretože som vedela čo sa Samkovi stalo. V jeho hlave sa deje tak veľa vecí až sa to na ňom prejavilo skrz úzkosť. Bežala som ako stretla doslova a podala som mu pohár s vodou hlavu som mu položila na vankúš a okamžite som skontrolovala stav tepu vyzeralo to v poriadku takže sa mi okamžite neskutočne uľavilo Samko mi spôsobil infarkt na ktorí nezabudnem.