31. kapitola

30 33 0
                                    

Po krátkej terapií sme sa prešli po meste sadli sme si do parku a rozprávali sme sa. Už som sa cítila lepšie ale ešte nie je koniec dňa pretože sa ešte stále môže niečo stať. Hlavou mi bežala myšlienka: Prečo sa mi dejú takéto veci v posledných dňoch je to dosť nezvyčajné dúfam že táto noc bude konečne aspoň trochu pokojná. Užívala som si každú sekundu keď sme boli spolu. Chvíľu sme boli v parku potom sme sa prešli po okolí a už sa začalo pomaly ale isto stmievať a tak som Samkovi napísala s tým že čoskoro budem doma keďže som sa zabudla priebežne ozývať. Tak sme pomaly kráčali k autobusu ktorý ma zavezie priamo domov. Opäť som sa zviezla ale čakalo nás ďalšie prekvapenie aj keď to bolo trochu nepríjemné.

Pohľad Sama
Kde toľko trčí sakra zase sa o ňu bojím aj keď mi písala že je v poriadku. Pozerám sa von z okien už plánujem že začnem vykukovať aj z dverí. Po asi minute som si všimol že Viki konečne prichádza ale čo ma šokovalo bolo to že vedľa nej bol nejaký chalan s kapucňou na hlave. Netušil som kto to je tak som čakal kým príde bližšie.

Pohľad Vity
V diaľke som videl ako na nás Samo číha takže som pre istotu sklopil hlavu aby ma nevidel. Mám strach z toho že mi niečo povie a aj keby veď o tom nevedel.

„Ahoj ako si sa mal?" odvetila som milo. „Fajn ale kde si bola ty prosímťa?" „Veď vonku s kamoškou ako som ti písala." „Naozaj? Kto si?" ozval sa Samko rozhnevaným hlasom.

Pohľad Sama
Neostávalo mi nič iné len zistiť to kto bol s Viki celý deň. Tak som tomu chalanovi dvihol hlavu a spadla mi sánka doslova.

„Ahoj." ozval sa Vitaa roztraseným hlasom.
„Tak vám už asi preskočilo že? Vitaa?!" „Čo sa to sakra zase deje? Kde ste boli tak dlho?

„Dlhý príbeh Samko viem že som ti to mala normálne povedať ale bála som sa potom všetkom čo som zažila."

„Veď jasné s radosťou by som ti dovolil ísť von veď vieš že nie som taký ako tvoji terajší rodičia nemusela si mi to zatajovať."

„Tak Viki ďakujem ti za dnešok aj nabudúce." dodal Vitaa a opatrne za sebou zatvoril dvere.

Osprchovlala som sa a keďže som bola celkom unavená tak som si išla bez váhania ľahnúť do postele. Dnešok bol skvelý aj keď sa to tak na začiatku nezdalo. Potichu som si vydýchla a zavrela som oči. Dúfam že sa dnes už konečne dobre vyspím.

AdoptovanáWhere stories live. Discover now