Adoptovaná

40. kapitola

„Okamžite položte tie zbrane na zem!" zvolal Maty zvýšeným hlasom a v zápätí vtrhli obaja do izby.

„Maty pomôž nám prosím ide nám o život!" zvolal Samko zúfalým hlasom.

Zrazu bolo v miestnosti hrobové ticho keď sa za nimi objavil Lukáš. „Poďte za mnou." dodal Lukáš zákerným hlasom.

„Čo chceš spraviť?" ozvala sa Lenka prestrašene.

„Niečo vám dám chvíľu sa nepozerajte."

Lukáš spravil to isté čo aj Dominik. Potajomky zobral injekciu a pichol im niečo do nohy.

Po chvíli sa aj Maty a Lenka ocitli v rovnakej situácii ako aj my. Prebrali sa za pár sekúnd ale tentokrát už boli všetci spútaný.

„O chvíľu to príde nebojte sa už sa tešíte však? Vrátime sa a začneme."

„Hej mám nápad. Vo vrecku si vždy nosím vreckový nôž mám ho vždy pri sebe. Vyslobodíme sa." dodala Lenka potichu.

„Dobrí nápad ale musí to byť rýchle o chvíľu prídu." dodala Viki pomaly.

„Ideme na to nemusíte sa báť bude to rýchle."

Lenka začala okamžite hľadať maličkú šnúrku okolo pút. Rýchlo rezala až sa jej to nakoniec podarilo a všetci boli vyslobodení rýchlosťou svetla.

„Kam si myslíte že idete! A ako ste dali dole tie putá?!"

Po chvíli sa objavili policajti ktorí vošli dnu oknom a všetkých troch zatkli.

„Všetko je zaistené ste v poriadku?"

„Áno sme môžeme ísť domov?" dodal Samko pokojne.

„Áno ste v bezpečí."