Adoptovaná

56. kapitola

Odkaz:

Milý Samko

Asi víš proč to píšu chci naše cesty nadobro rozdělit protože to už není takové jako dřív. Neboj nechci tě úplně odstranit z mého života můžeš mi kdykoli zavolat a napsat. Užívej si každou chvíli s Viki. Přeji ti hodně štěstí do života.

S láskou Naďa

Pohľad Sama
Keď som videl tento odkaz tak ma to neprekvapovalo pretože som vedel že ten deň raz príde. Za šesť rokov vzťahu sa vám stane že zažijete niečo čo vás zlomí. V našom prípade to bolo veľa nezhôd ale aj občasných hádok. Aspoň môžem rozvinúť vzťah s Viki. Čaká nás toho veľa ale podľa mňa to bude úžasný život pre obe strany.

Pohľad Viki
Som tu sama sedím vonku zo smútkom v očiach kôli tomu že je možno Samko smutný z toho že od nás Naďa odišla. Rozmýšľam nad tým čo spraviť ak na ňom uvidím že je smutný ale nič ma nenapadá a som z toho zároveň smutná aj ja. Na hlavu som si dala kapucňu a sklopila som ju. Na ruke sa mi objavila kvapka slzy ktorá mi kĺzala po ruke keď som zrazu cítila Samkove ruky ktoré si dal okolo môjho pása. Po chvíli som cítila že ma Samko zároveň objal zozadu čo bolo strašne milé ale skrz to som Samkovi nechcela venovať pozornosť moja hlava si povedala že dnes chcem byť sama. Sadol si vedľa mňa a s obavami v hlase dodal: „Si v poriadku?"

„To sa pýtam skôr ja teba si nejaký nesvoj."

„Neboj nie je to kôli Nadinmu odchodu bojujem so samým sebou."

„Aha... môžem vedieť prečo?" pozrela som sa na Samka smutne.

„Veľa vecí naraz lepšie to neviem vysvetliť."

„Mňa mrzí že si to s Naďou mal občas ťažké ale pamätaj že to bude úplne iné."

„Máš pravdu. Mám ťa strašne rád." dodal Samko a začal ma hladiť po chrbte.

„Aj ja teba ďakujem ti za to že si mi otvoril oči do života v ktorom som roky tŕpla pretože ak by nebolo treba tak by som tam tŕpla ďalej...." dodala som to tak že som si myslela že sa rozplačem. V tom som zrazu cítila Samkovu ruku pri mojom bruchu naznači mi aby som si opatrne ľahla na chrbát Samko sa pousmial keď mi opäť hľadel hlboko do očí a zrazu dodal: „Nie je ti teplo? Veď zhoríš..." „Nie je mi príjemne.." „Naozaj?"
„Áno." V tom Samko nasmeroval ruku k mojej hrudi a rozopol mi celý sveter pohladil ma po líci keďže som na sebe cítila že som opäť strašne nervózna aj keď úplne zbytočne. Upokojilo ma to a Samko dodal: „Pozývam ťa na večeru čo ty na to?"