Adoptovaná

8. kapitola

Viete čo fascinovalo najviac? Áno, jeho modré oči proste aj ten najhlbší pohľad dokáže kohokoľvek rozčervenať verte mi. Mala som v sebe pocit že sme sa našli aj keď sme spolu boli len chvíľku. V hlave som mala pripravenú tú jednu otázku ale bála som sa že zasiahnem do Samkovho súkromia. Počkala som si na ten správny moment a keď sme obaja stíchli tak som sa opýtala: „Viem že táto otázka je pre teba možno osobná ale ako si sa ku mne dostal?"

Pohľad Sama
Keď som tú otázku počul prebehli po mne zimomriavky. Viem že som to trochu nezvládal keď som si s jej bratrancom písal mal som pocit že jej život je horror. Už pri prvom pohľade bola Viki smutná ale je pochopiteľné prečo. Vtedy som si uvedomil že takýto život je krutý a nespravodlivý. Po dlhom uvažovaní nad odpoveďou som začal: „No napísal mi tvoj bratranec s tým, že ma sleduješ a tak mi opísal aj celú situáciu ktorá ma dosť vzala a povedal som si, že to chcem napraviť."

Samkova odpoveď ma strašne potešila a môjmu bratrancovi budem do konca života ďakovať za to, čo pre mňa urobil. V tej chvíli sme už boli pri Samkovom aute takže som si odložila veci do kufra a mohli sme vyraziť avšak som netušila čo ma čaká. Keď som sa priblížila k dverám auta tak mi Samko povedal že si môžem sadnúť na sedadlo spolujazdca. Od strachu som prestala na chvíľu vnímať keď v tom Samko pokojným hlasom dodal: „Neboj budem opatrný som bezpečný vodič nemáš sa čoho báť ver mi." Po tejto vete som ťažko prehĺta a nasadla som aj keď som sa úprimne trochu bála. Opatrne som sa pripútala a auto sa v zápätí pohlo ale háčik bol v tom, že som si nedokázala predstaviť kam ideme takže som to brala ako prekvapenie.