Adoptovaná

29. kapitola

Tak sme išli až sme nakoniec skončili v blízkom lese. Mali sme na výber dve cesty. Buď sme išli rovno alebo trochu kľukatou cestičkou a my sme si vybrali tú rovnú. Všetci išli tak rýchlo že som za nimi nestíhala bola som jednoducho posledná. Zrazu som počula že sa niečo ku mne blíži tak som sa zastavila a pozrela som sa okolo seba a keď som otočila hlavu do ľavej strany niekto ma silno chytil za ruku a ťahal ma k sebe. V tom okamihu sa mi strašne rozbúšilo srdce. Keď som cítila že stojím tak tu to všetko začalo. Mala som pocit akokeby mi niekto vrazil celou silou s päsťou do chrbta a zrazu som ostala stáť chrbtom o strom ako peilepená zo strachom v očiach. Okolo mňa boli iba ďalšie stromy keď sa po chvíli pri mne objavil úplne totožný chalan ako v tom sne ktorí sa mi zdal.

Pohľad Vity
Konečne som našiel aspoň jednu obeť tohto únosu jediná a pravdepodobne posledná osoba ktorú poznám. Dostal som sa do situácie keď mi prišla ponuka pre prácu od jedného chalana ktorý mi celú jeho úlohu vysvetlil. Zaujalo ma to a tak ma bral ako náhradníka pre prípad núdze. Tým že už Matesa a Lukáša nejaký čas neuvidím tak dnes začal môj prvý pracovný deň. A aj keď som Matesovi tvrdil že budem na obete zlý a nepríjemný tak som to vo svojom vnútri odmietol a mojou úlohou je to aby som zistil prečo sa práve oni stali obeťou. Som úplne iný ako Mates v tom mi môžete veriť.

Keď som ostala takto stáť tak som chcela okamžite zakričať o pomoc ale v tom som cítila že sa neznámy chalan dotkol mojich pier a prstom na ne silnejšie pritlačil. V tom som zrazu videla pred očami úplne rovnaký pohyb rúk ako aj v tom sne smerovali na úplne rovnaké miesto. Začala som okamžite panikáriť prinútilo ma to rýchlejšie dýchať aby som toho chalana trochu zmietla. Po chvíli som sa trochu ukľudnila pretože som si uvedomila že to nemá zmysel keď sa tu zrazu neznáma osoba v kukle na hlave prihovorila s povzdychom v hlase: „Viki upokoj sa nič sa ti nestane som tu pre to aby som tak trochu pomáhal určitým ľuďom." Ostala som nechápavo stáť keď som zrazu videla že si chalan dáva z hlavy preč čiernu kuklu. Nemohla som uveriť tomu koho sakra vidím a tak som sa ozvala: „Vi-taa? Čo sa to preboha deje? Čo tu robíš? Vystrašil si ma k smrti!" dodala som chvejúcim hlasom. „Všetko ti postupne vysvetlím nemusíš sa báť prosím pozeraj sa mi do očí a počúvaj: „Iste vieš kto boli Marly a Lukáš. Ja som sa s Marlym spoznal asi pred rokom a opýtal sa ma či by som pre neho nechcel pracovať. Keď som súhlasil ešte som nevedel čo ma čaká dal mi podpísať trojročnú zmluvu a zároveň som musel zložiť takzvanú podprísahu aby som nič nevyklopil. Háčik je v tom že aj keď som mu sľúbil že mu budem pomáhať tak som to trochu porušil a tak hľadám obete tohoto únosu pre takú menšiu spoveď."