Adoptovaná

36. kapitola

Stále sme neprestávali postupne sme strácali pojem o čase. Prvýkrát mám pocit že prestávam myslieť na všetko čo sa mi stalo a venovala som sa iba jemu a všetko mi bolo jedno. Stmievalo sa už sme iba pokojne ležali a rozoberali naše životy. V tom nám napísala Naďa s tým ako sa máme a aby sme si na seba dávali pozor. Takže sme jej rýchlo odpísali a aj ona nám. Je to možno zvláštne ale mám pocit že sa Samko až veľmi otvoril o svojom súkromí a zážotkoch ktoré zažil dosť ma to prekvapilo keď o tom z ničoho nič začal hovoriť. Ja som pochopiteľne urobila to isté nevadilo mi hovoriť o čímkoľvek pretože mu verím veď je predsa môj otec. Takto sme sa rozprávali asi hodinu potom ma Samko chytil za ruku čo ma rozčervenalo a on sa milo pousmial. Po chvíli som zavrela oči a vstrebala som v sebe všetky pozitívne myšlienky. Ráno som sa zobudila na to že ležím vedľa Samka bol dosť v šoku a zároveň aj ja a zrazu sme obaja jednohlasne vykrikli: „My sme sa spolu vyspali!" Včera sme si neuvedomili že to môže skončiť takto. Po menšom šoku hneď zrána sme vstali Samko si v tom momente naspäť zapol rozopnutú košeľu a opýtal sa ma: „Čo sme včera robili?" „Ty si pil? opýtala som sa ho zvýšeným hlasom. „Nie to by som si nedovolil pred vlastnou dcérou. Nechal som sa tak uniesť že som na všetko zabudol." „No ráno si ma zavolal k sebe do izby a trochu sa to zvrtlo preto máš rozopnutú košeľu ale neboj nič zlé sa nestalo iba sme sa mazlili a rozprávali to bolo všetko." „Áno už sa mi niečo vybavuje stiahol som ťa na posteľ a takto sme tu skončili obaja. Mám pravdu?" „Áno máš." odvetila som pokojne. „Tvárme sa že sa nič nestalo zabudnime na túto príhodu nesmie sa to dozvedieť Naďa. " „Neboj nedozvie. Ale musím povedať že to bolo super od začiatku do konca začiatok bol trochu stresujúci ale čo už." Tak sme sa išli postupne zdôrazňujem po jednom umyť a na raňajky sme mali lievance ktoré boli úžasné a po raňajkách sme sa išli von prejsť až na ten včerajšok je to dnes už v pohode. Keď sme kráčali po lese tak som počula že si Samko potichu povzdychol opäť ma chytil za ruku keď zrazu povedal: „Prečo ma napadajú takéto veci ktoré znejú dosť blbo?" dodal Samko smutným hlasom. Ja som sa ho snažila upokojiť a povedala som mu: „Je pravda že sa niečo také nestane vždy ale zase ber to aj z tej pozitívnej strany a to tak že sa snazíš dať dievčaťu do života dúšok romantiky vždy to obohacuje akýkoľvek vzťah či už s Naďou alebo práve so mnou neber to zle. V živote musíš niečo aj vyskúšať a nestáť iba na jednom mieste pretože o tom vzťahy sú."