„Výjdi opatrne von a vedľa kovových dverí nájdeš normálne v bielej farbe zdá sa mi že sú odomknuté príď dnu." V okamihu som počula Samkove kroky keď otvoril dvere do garáže kde som ležala na lehátku úplne v šoku.
Pohľad Sama
Keď som Viki videl bola z môjho pohľadu trochu dezorientovaná čo ma neprekvapovalo. Okamžite som sa za ňou rozbehol so slzami v očiach: „Panebože si celá vďaka bohu." Objal som ju najsilnejšie ako som mohol ale niečo mi tu prišlo zvláštne pretože keď som sa dotkol jej ruky všimol som si pár modrín aj na druhej ruke a ani nehovorím čo som videl na nohách. Veľké rezné rany ktoré pulzovali na dotyk. „Čo ti to spravili preboha? Ako si sa sem vlastne dostala?"
Samko sa celý klepal akokeby bol dva dni v chladničke nečudujem sa mu tiež by som sa bála o vlastné dieťa. Zrazu som počula prichádzať dve policajné autá počula som že už zatkli tých dvoch bastardov. Samko za nimi išiel aby im objasnil situáciu a po pár minútach prišla za mnou mladá policajtka ktorá držala v ruke môj biely ruksak kde som mala nejaké veci. „Ahoj ty si Viktória Miščíková?" opýtala sa ma milo. „Áno som." odvetila som. „Dozvedeli sme sa o tebe keď sme vyhlásili pátranie. Mám na teba otázku: „Si schopná vypovedať? Povedz mi všetko čo sa stalo pomôže nám to pri ďalšom konaní."„Áno som schopná vypovedať." odvetila som roztraseným hlasom. „Nemusíš sa ma báť chápem že máš pred nami rešpekt ale naozaj sa neboj pretože na teba nebude nič písané ani evidované."
YOU ARE READING
Adoptovaná
FanfictionMala som 9 rokov keď ma moji terajší rodičia dali do detského domova kôli zdravotným problémom. Mám 15 a stále dúfam že sa niekto nájde. Je pravda že sa mi zmení život ale raz sa to zvrtne.....
