„Máš pravdu určite to tak bude." Zrazu som počula klopanie na dvere asi sa dozviem ako na tom som. „Ahoj Viki zistili sme pár vecí z hľadiska tvojho zdravotného stavu. Takže si mierne podchladená a zároveň dehydratovaná. Odporúčame ti byť v teple a prijímať dostatok tekutín. Stravuj sa z pestrej vyváženej stravy jednoducho sa chráň. Už dnes ťa pustíme domov tvoj stav je stabilizovaný." Keď som počula že môžem ísť domov tak ma to veľmi potešilo. Samko podpísal prepúšťaciu správu a mohli sme ísť. Hneď keď som si sadla do auta tak som vrúcne objala Naďu ktorá mala slzy na krajíčku. Samko sa ma doslova každú sekundu pýtal ako mi je. Keď sme išli domov tak sme ešte opatrne prešli okolo toho osudného domu kde boli všade policajné pásky ja som si potichu povzdychla a už sme boli doma. Naďa mi pomohla pri vystupovaní z auta keďže som stále cítila bolesť na niektorých miestach. Čaká ma pokojný režim. Nemôžem sa veľmi namáhať musím hlavne odpočívať. Po panických dňoch nastal pokojný večer a ja som sa zobudila po dvoch hodinách spánku na to že za mnou chce prísť Naďa. Stále mám k nej menší odpor po tom čo sa medzi nami stalo ale nechcela som byť na ňu zlá takže som ju pustila. „Ahoj deje sa niečo?" odvetila som opatrne. „Ne neděje chci ti něco říct." dodala a sadla si vedľa mňa. „Promiň že jsem na tebe tak vyjela už se na tebe nezlobím neboj." „Je to v pohode berme to ako nedorozumenie."
YOU ARE READING
Adoptovaná
FanfictionMala som 9 rokov keď ma moji terajší rodičia dali do detského domova kôli zdravotným problémom. Mám 15 a stále dúfam že sa niekto nájde. Je pravda že sa mi zmení život ale raz sa to zvrtne.....
