Táto hádka sa ma dosť dotkla aj keď som nič neurobila. To čo som zažila je vo vzťahu bežné. Nemala som chuť s nikým komunikovať a s Naďou už vôbec. Celý deň som si od rána s niekým písala o všetkom aby som sa nejak odreagovala. Každý mi vyčítal že zniem smutne v hlasovkách a samozrejme ma každý ignoroval okrem mojej kamarátky Lenky ktorá ma pozvala k sebe domov. Keď som s ňou tak na všetko zabudnem. Takže som za ňou išla autobusom. Po polhodine som došla vyšla som na na piate poschodie keďže Lenka býva v bytovke. „Ahoj vyzuj sa prosím. Prinesiem ti vodu." „Ďakujem ako sa máš? odvetila som potichu. „Fajn ty?" „Dá sa." „Už sa tím netráp zničí ťa to." „Chápem ťa. odvetila som neisto. „Ako si sa cítila vieš pri čom..." „Zvláštne ale aj príjemne takže tak." „Ďakujem že si ma prišla navštíviť." „Nie je zač na každého si vždy nájdem čas." Idem domov autobusom a zrazu mi na moje telefónne číslo prišla správa od neznámeho čísla ktorá znela: „Ahoj. Zajtra príď na túto adresu všetko ti vysvetlím s pozdravom M.K."
YOU ARE READING
Adoptovaná
FanfictionMala som 9 rokov keď ma moji terajší rodičia dali do detského domova kôli zdravotným problémom. Mám 15 a stále dúfam že sa niekto nájde. Je pravda že sa mi zmení život ale raz sa to zvrtne.....
