Náhle som sa zobudila napojená na prístrojoch už bolo po všetkom. Pociťovala som miernu bolesť ale nebolo to hrozné. Po chvíli počula klopanie na dvere v ktorých sa objavil Samko ktorí po chvíli dodal: „Ako ti je?" Fajn.." dodala som neisto. „Naozaj? Neznieš tak." dodal Samko. „Áno len nad niečím rozmýšľam. Prečo musím byť práve ja obeťou v akejkoľvek situácii? Psychicky ma to zabíja pretože toto nie je život." „Chápem ako to myslíš ale zase to ber tak že si to všetko zvládla." dodal Samko pokojne. „Máš pravdu." Po pár hodinách v nemocnici som sa mohla vrátiť naspäť na apartmán. Potešilo ma to ale nevýhodou je že som teraz dosť obmedzená ale nejak to zvládneme. Keď sme prišli späť tak som už celý čas už iba odpočívala.
1:25 Nečakaná evakuácia
Keď sme spali tak sme zrazu počuli krik ľudí ktorí bežia po chodbách hotela von. Neskôr sme zistili že v blízkosti nášho ubytovania začalo horieť. Hádajte čo sa stalo potom.... Jediná možnosť bola aby sme sa vrátili späť tam odkiaľ sme prišli. Nečudujem sa že to Samka naštvalo pretože sme tu boli sotva pár dní a vôbec sme si to neužili ešte po tom čo sa mi stalo takže som sa aj ja cítila zle. Tak sme spravili to čo nám bolo oznámené a vyrazili sme na letisko. Priamy let z Grécka do Prahy a trval šesť hodín samozrejme že to rýchlo zbehlo ale domov sme sa vôbec netešili pretože sme zároveň minuli dosť peňazí práve na to ubytovanie ale majiteľ nám asi hodinu po odchode vrátil peniaze a ospravedlnil sa nám. Do Prahy sme prišli okolo siedmej ráno kedy sa Naďa dozvedela že má byť zajtra v Bratislave keďže sa po tom incidente muselo všetko preložiť. Takže si Naďa iba preložila nejaké veci z kufra a už to mala všetko nachystané keďže večer okolo piatej už odchádzala.
YOU ARE READING
Adoptovaná
FanfictionMala som 9 rokov keď ma moji terajší rodičia dali do detského domova kôli zdravotným problémom. Mám 15 a stále dúfam že sa niekto nájde. Je pravda že sa mi zmení život ale raz sa to zvrtne.....
