Adoptovaná

13. kapitola

Myslela som si že na ďalší deň už budem v pohode ale mýlila som sa. Keď som sa ráno postavila z postele mala som pocit že ma seklo v krížoch neskutočná bolesť a aj keď som zvládla nejako fungovať tak som sa cítila zvláštne. Nestáva sa mi to často ale už som to zažila. Nevýhodou je že si nemôžem sadnúť a pomaly ani ľahnúť maximálne tak na brucho a to ani nehovorím o dlhšom státí na jednom mieste. Pohybovala som sa ako slimák kamarátka ma volala von ale radšej som to odmietla. Po asi dvoch hodinách utrpenia som skúsila zobrať tabletku proti bolesti ktorá mi akotak pomohla ale žiadna sláva. Čas plynul a nastal večer. Naďa išla na kamarátkinu oslavu narodenín a ja som zo Samkom ostala sama doma. Ja som sa snažila utíšiť bolesť keďže som stále tŕpla aj keď už menej. V tom som počula buchot zo Samkovej izby ale neriešila som to. O pár sekúnd na mňa zavolal takže som k nemu rýchlo prišla. Keď som vošla do izby a zavrela som dvere tak som si všimla že žalúzie na oknách boli stiahnuté a na posteli bol položený uterák. Chvíľu som nechápavo stála trochu nervózna. Na parapete bola položená sviečka a v tej chvíli mi došlo čo sa bude diať. Kto by nechápal Samko sa rozhodol že mi spraví masáž celého chrbta takže ma to potešilo. V tom sa Samko pousmial a povedal: „Ľahni si na brucho prosím. Ak môžeš vyzleč sa od pol pása hore." Ja som sa nesmelo pousmiala a Samko dodal: „O chvíľu prídem idem iba pre masážny olej." Keď som ostala sama v izbe v hlave som mala množstvo myšlienok: „Nikdy som to nezažila. Aké to je? Bude to nepríjemné?"  Už keď som si začala dávať dolu tričko bola som strašne nervózna ľahla som si a akurát došiel Samko. Aj keď to znie zvláštne tak sa to stalo. Sadol si medzi moje nohy aby vedel dočiahnuť na chrbát. Ja som si položila ruky vedľa tela a zároveň som si položila hlavu na vankúš. Potom Samko zapálil pripravenú sviečku a na ruky si začal nanášať masážny olej. „Uvoľni sa bude ti lepšie ty si to asi ešte nezažila že?" Roztraseným hlasom som dodala: „Nie, ešte nikdy teraz prvýkrát." Potešilo ma že sa Samko snažil o to aby som bola pokojná a dodal: „Neboj budem jemný nebuď nervózna. Ak by si cítila akúkoľvek bolesť stačí mi to povedať. Pripravená?" „Áno môžeš začať." dodala som už pokojnejším hlasom. Zavrela som oči a pokojne som dýchala. Keď sa Samko dotkol prvýkrát tak som si hlasno povzdychla a na chvíľu prestal. „V pohode?" opýtal sa ma neistím hlasom. „Áno v pohode pokračuj." Každý dotyk bol príjemný a úprimne ma to trochu vzrušovalo doslova. Po chvíli sa stalo niečo čo som nečakala. Poznáte ten pocit keď sa vaše telo uvoľní tak že zaspíte? To sa presne stalo ale netuším ako. Nepamätala som si nič a zrazu som sa zobudila na Samkov silnejší dotyk počula som že sa so mnou snaží komunikovať. Keď som pomaly otvorila oči bola som zakrytá uterákom a neskôr som zistila že som spala skoro dve hodiny v jednej polohe. „Dúfam, že ti to pomôže." ozval sa Samko keď som si pomaly sadla a obliekla som sa. „To ja ďakujem je to od teba milé." Neskôr som sa ešte osprchovlala a išla som spať. Nikdy by som si nemyslela že zažijem tak pokojný večer.