Adoptovaná

2. kapitola

Školský život bol u mňa na prvom stupni dosť zaujímaví keďže nemám v obľube hodiny matiky a predmety s logickým myslením. Učitelia nedokázali pochopiť že som iná ako zvyšok triedy. Mala som taktiež rôzne papiere ktoré mi mali pomôcť dopracovať sa k lepším výsledkom ale nikto to nerešpektoval nemohla som používať ani žiadne iné pomôcky ako napríklad počítadlo, tabuľky každému to bolo jedno a možno sa v duchu smial na tom ako som tŕpla. Aj keď som to nejako zvládala potom prišiel piaty ročník keď nás začala učiť strašne nepríjemná učiteľka matiky pretože keď niekto niečomu nechápal ignorovala to a išla s učivom ďalej. A aké boli známky z písomiek? Radšej sa ani nevyjadrujem dokonca mi hrozilo to že prepadnem pretože mi učiteľka pohrozovala komisionálnymi skúškami počas letných prázdnin. Jednoducho ma tá učiteľka nemala rada a úprimne ani ja ju. V šiestom ročníku k nám prišla nová učiteľka ktorá už konečne dokázala oceniť snahu počas vyučovania a niekedy sa mi pošťastilo dostať z matiky aj jednotku za čo som bola rada. Ale čo sa týka rôznych výletov zo školy tak je to bohužiaľ také že na väčšine nemôžem byť pretože by moje nohy umreli od bolesti. Som veľakrát obmedzovaná a ja sa za to cítim zle aj keď za to nemôžem ale je to tak stále som niekde v triede so žiakmi o ročník nižšie alebo vyššie ak sa niečo také stane. A všetko samozrejme ľutujem pretože by som bola rada ak by som sa mohla zúčastniť aj ja. Môj kolektív bol vždy milý ale teraz je to úplne iné. Proste druhý stupeň nie je žiadna sranda ale čo už takto som sa narodila.