Adoptovaná

10. kapitola

Sadla som si v obývačke na gauč a po chvíľke si ku mne sadla aj Naďa ktorá sa ma začala pýtať rôzne otázky. Väčšinou nemám odvahu odpovedať na niečo súkromnejšie pretože sa bojím že by to niekto mohol zneužiť, ale keď niekomu dôveruješ tak sa nemáš čoho báť. Opýtala sa ma aký mám pocit z toho, že som po tých rokoch v novom domove moja odpoveď bola asi tá najúprimnejšia na celom svete. Možno sa pýtate aký mám názor na Naďu tak tu to máte. Empatická veselá osoba ktorá rada kecá ale beriem to ako výhodu. Ak sa ťa niekto opýta pristupuje pomaly aby ťa nezranila aj akýmkoľvek slovom čo strašne cením. Po chvíľke som počula ťukot pohárov a hneď mi došlo že si spolu pripijeme na môj príchod do nového domova. Keď som sa postavila a svoje nohy som namierila k stolu v tom sa za mnou ozvala Naďa so slovami: „Zavři oči budu tě navigovat." Tak som opatrne kráčala až do chvíle keď som zastala. Dosť ma zaujímalo čo sa deje keď sa ozval Samko: „Pripravená?" Ako súhlas som kývla hlavou.  Keď som otvorila oči na stole na mňa čakala torta na ktorej bol nápis: „Vitaj medzi nami náš malý mesiačik." Po neuveriteľne dlhom čase som mala na krajíčku slzy radosti a šťastia. Tak sme si sadli a šťastne sme si pripili ak by sa niekto pýtal nebojte sa bolo to detské šampanské s jablkovou príchuťou. Bolo výborné ale najviac som sa tešila na tortu. Bola plnená ovocím a vanilkovým krémom. Dokonca som mohla tú tortu nakrojiť. Bol to pre mňa zvláštny a zároveň úžasný pocit. Takéto privítanie som nečakala ani v tom najkrajšom sne. Ani som sa nenazdala a nastala prvá noc. Už teraz vám ďakujem za všetko aj za to čo pre mňa v živote spravíte.