Pohľad Sama
Viki vyzerala dosť vystrašene chápem ju. Moje podvedomie je tak zamestnané strachom kôli tomu čo sa mi stalo že som to jednoducho zažil opäť je to strašne nepríjemné. Keď mi Viki podala vodu strach už začal ustupovať a tak som sa ju snažil upokojiť: „Už mi je lepšie neboj viem ako sa cítiš hlavne sa uvoľni." dodal som s úsmevom. Pohladila ma po rameni aby sa cítila lepšie. Aj keď som bol v poriadku ostal som ležať aby sa mi nezatočila hlava a tak so mnou ostala aj Viki. Chápe to že to nemám jednoduché cením si že je odvážna. Po chvíli si Viki ku mne ľahla a priblížila sa. Dala mi pusu a objala ma obaja sme ostali ležať ako klbko vlny bol to strašne príjemný pocit.
Pohľad Viki
Odľahlo mi keď bolo Samkovi lepšie neskutočne ma vystrašil. Tento pocit poznám zažila som to aj ja takže viem aké to je. Objala som ho ostala som pri ňom nalepená ako kliešť. Pohladila som ho po vlasoch nečakane som ho rozčervenala.
„Nabudúce mi pokojne povedz že ti niečo je aby som ti mohla rýchlejšie pomôcť pretože si mi spôsobil strašný infarkt." dodala som potichu.
„Prepáč je to moja chyba nemôžem za to. Ostala by si so mnou aj cez noc?" dodal Samko pokojne.
„Jasné kedykoľvek Sami. Mohol by si mi spraviť masáž? Aby som sa mohla od všetkého uvoľniť? Samozrejme pokiaľ to zvládneš."
„Určite ľahni si tak ako minule nemusíš sa báť."
Po chvíli som už ležala na bruchu prebiehalo to tak ako prvýkrát takže som si opäť oddýchla.
„Vystriedame sa?" dodal Samko pokojne. Fakt bol ale ten že som nikdy v živote nikomu nerobila masáž a tak som sa zľakla pretože nechcem aby ho to bolelo. Postupovala som pomaly a upozornila som na to aj Samka.
BINABASA MO ANG
Adoptovaná
FanfictionMala som 9 rokov keď ma moji terajší rodičia dali do detského domova kôli zdravotným problémom. Mám 15 a stále dúfam že sa niekto nájde. Je pravda že sa mi zmení život ale raz sa to zvrtne.....
