Crazy in love (h.s)

1. Stretnutie

Stála som pred velikánskym domom. 'Tak tento dom poupratovať každý deň, tak ďakujem pekne,' pomyslela som si. 

Stlačila som zvonček a o chvíľu predo mnou stál muž okolo 25-ky, bol vysoký asi 2 metre s kučeravými vlasy, krásnymi smaragdovými očami a perami v tvare srdca. Pozeral na mňa vyjavene. Akoby bol v šoku.

„Dobrý, ste v poriadku?" Opýtala som sa ho. Pozeral na mňa hodnú chvíľu. Potom len zakrútil hlavou.

„Prepáč, ja som Harry Styles, ty asi budeš Nataly." S úsmevom som prikývla.

„Tak poď ďalej." Odstúpil od dverí a viacej ich otvoril. Stála som v menšej predsieni. Po ľavej strane bola skriňa, botník a vešiaky. Vyzula som si topánky a šla za ním. Nachádzala som sa v obývačke spojenou s kuchyňou. Celá miestnosť bola bielej farby. V strede bola hnedá sedačka a pred ňou stolík.Na stole bola váza s ružami. Vzadu bol mini bar. Pri dverách bol pult, ktorý rozdeľoval kuchyňu a obývačku. Pred ním boli 4 barové stoličky. Linka bola hnedej farby a pod linkou som zazrela svetielka. Na ľavej strane od linky bola chladnička.

„Tak, dáš si niečo?" Opýtal sa zdvorilo. Síce zdvorilo, ale nepríjemným hlasom.

„Nie, ďakujem." Úsmev na mojej tvári nechýbal. Stáli sme tam a pozerali na seba.

„Aký bude môj pracovný čas?" Táto otázka ma zaujímala najviac.

„Vstávam o 5 ráno a potrebujem výdatné raňajky." Prekvapene som otvorila ústa.

„Prepáčte, ale ja bývam na druhom konci mesta. Toto nebude fungovať." To by som musela vstávať o 2 v noci, aby som sa sem dostala na 5-tú ráno.

„Tak to je problém," sadol si na barovú stoličku. Sklonil hlavu a bolo vidieť, že premýšľa. „Počuj, v tomto dome je veľa izieb. Vyber si jednu, zariaď si ju podľa seba a budeš tu." Podal mi svoj návrh. Veľmi sa mi to nepáčilo. Bývať s cudzím chlapom v jeho dome mi nepríde ako dobrý nápad. „Priplatím ti za to." Dodal. Tak tie prachy som vážne potrebovala. Veď predsa nechcem skončiť pod mostom, no nie? Nevedela som, čo robím, prikývla som.

„Super, tak to by sme mali. A teraz nejaké pravidlá. Nebudeš tu chodiť v mini šatách, sukni ani v šortkách. Môžeš sa voľne pohybovať po dome, len do mojej spálne nevlezieš. Tú si pre istotu zavriem. A aby si vedela. Každú noc mám nejaké návštevy. Takže raňajky budú stále pre dvoch, budeš dodržiavať oslovenie pán, budeš sa správať zdvorilo a neodídeš bez slova. Stále mi dáš vedieť, čo i len prejdeš do druhej izby. Keď sa ťa budem pýtať, odpovieš mi. Rozumeno?"

Ts, že každú noc má nejaké návštevy, to tu budem musieť trpieť ich sex? Toto je aký Don Juan. Ale, čo by som neurobila kvôli prachom. Ved' už rozmýšľam ako totálna zlatokopka. Znova som prikývla.

„Dobre, poobzeraj si dom a ozaj. V jednej izbe spávam s návštevami, takže tá musí byť stále čistá. Radím ti, aby si si vybrala tú poslednú izbu hore. Je tam sprcha, šatňa, všetko čo potrebuješ. Môžeš sa hneď pustiť do roboty." Znova povedal tým chladným nepríjemným hlasom. Nechápavo som naňho pozrela.

„Pochopíš, keď uvidíš ten neporiadok. Treba umyť riad. Alebo, chod' domov po veci, vybalíš sa a potom urobíš poriadok." Tak tento chlap stále mení plány.

Vošla som do predsiene, obula sa a bez slova som sa šla domov pobaliť.

Tento chlap mi príde strašne nesympatický. Priznávam, je pekný, ale je taký chladný, pôsobí na mňa tak tvrdo. Akoby nemal žiadne city. Ale predsa som sa rozhodla, že zistím, čo je za tým. Nemala som sa z neho dobrý pocit. Vyzeral a správal sa tak, akoby človek nemal inú možnosť, len sa k nemu správať zdvorilo. Mala som z neho určitý strach. Nie taký, že by som sa pred ním skrývala v kúte tmavej izby v klbku. Mal určité postavenie, takže chápem tie oslovenia. Ale on ma ešte nepozná. Želala som si len, aby ma niečím nenasral, lebo ak sa nahnevám, tak mám veľký jazyk a nemuselo by to pre mňa skončiť dobre. Bývať s ním bude určite zaujímavé.