Crazy in love (h.s)

Prológ

Zverejnené 17.8.2015

Keby som mala svoju situáciu opísať jedným slovom, bolo by to slovo zúfalosť. Práve som stretla domovníka, ktorému sa snažím vyhýbať ako sa len dá. Rázne mi dal najavo, že buď do dvoch týždňov zaplatím nájom, alebo môžem ísť kam len chcem. 

O prácu som prišla pred pol rokom. Pracovala som ako asistentka v jednej úspešnej finančníckej firme a dobre sa mi darilo. Svoju prácu som milovala. Lenže môj šéf bol starý nadržaný hnusák. Začal ma sexuálne obťažovať, a keď som toho mala už dosť, šla som ho nahlásiť. On ma za to obratom vyhodil a zavrel predo mnou všetky dvere. Rozšíril o mne všelijaké klamstvá a každý mu uveril. 

Sadla som na sedačku a tvár vložila do dlane. Mala som chuť kričať na celý byt. Zazvonil mi mobil. 

„Prosím?" Ozvala som sa zúfalým hlasom. Volal mi Niall, môj najlepší kamarát. Oznámil mi, že sa musíme hneď stretnúť.  Šla som sa upraviť  a o pol hodiny som bola v našej obľúbenej kaviarni. Sadla som si  na naše miesto vzadu pri okne, kde bol najväčší pokoj. 

„Ahoj, Natt." Pozdravil ma Niall. Postavila som a objala ho. Bola som rada, že konečne vidím milú tvár. 

"Ahoj," sadla som si na miesto a úprimne sa usmiala. Prišiel čašník a obaja sme si objednali latté.

„Ako sa máš? Nevyzeráš veľmi dobre."Skonštatoval.

„V skratke, ak do dvoch týždňov týždňov nezaplatím nájom, skončím na ulici."

„Prosím ťa, ja ti ten nájom zaplatím. Nebuď tvrdohlavá." Pokrútila som hlavou. Ešte stále som v sebe mala hrdosť, ktorá mi od neho nedovoľovala zobrať ani cent.

„Dobre, ako chceš." Povedal napokon. „Ale mám pre teba dobrú správu. Našiel som ti prácu." Prekvapene som sa naňho pozrela. Vyzvala som ho, aby mi o tom povedal viac. 

„Jeden môj kamoš hľadá niekoho, kto mu každý deň poupratuje a navarí."  V duchu som bola veľmi šťastná. S upratovaním ani s varením som žiaden problém nemala. A radšej niečo takéto, ako skončiť na ulici. 

„Ďakujem ti, Niall. Neviem ako sa ti odvďačím." Chytila som ho za ruku, ktorú mal položenú na stole a dojato som sa naňho usmiala.

„Nemusíš sa mi nijako odvďačovať. Budem rád, ak na tvojej tvári znovu uvidím úsmev."

Niall

Bol som veľmi rád, že Natt nemala s takouto prácou žiaden problém. Vedel som, že tú prácu potrebuje, ale prácu u mňa vo firme neustále odmietala. Bola veľmi tvrdohlavá a hrdá. 

Zaparkoval som auto pred Harryho firmou a o pár minút som stál pred jeho kanceláriou. 

„Nech sa páči, pán Horan, pán Styles vás už čaká," povedala mi s úsmevom. Vďačne som sa na ňu usmial.

Harry sedel za veľkým dubovým stolom a niečo písal na notebook-u.

„Á, Niall, vitaj. Aký vietor ťa tu zavanul? "Opýtal sa pobavene. Vstal a bratsky sme sa objali.

„Dáš si kávu?" Len som pokrútil hlavu.

„Už som mal, ďakujem. Prišiel som ti len povedať, že som našiel gazdinú."

„Vážne? Veľmi sa teším, už som dal aj inzerát, ale nikto sa neozval. Kto je to?" 

„Jedna moja priateľka, Nataly McCourtney. Nemusíš sa ničoho báť. Natt je veľmi pracovitá a milá. Som si istý, že si budete rozumieť." 

„Ďakujem ti, naozaj. Doma mám taký neporiadok, že už ani neviem, kde čo mám. Myslíš, že by sa zajtra doobeda mohla zastaviť? Dohodli by sme sa na podrobnostiach."

„Určite, dám jej tvoju adresu."

„Som na ňu zvedavý. Dúfam, že si budeme rozumieť. Vidím to tak, že budeme mať aspoň jednu spoločnú tému. Teba." Zasmial som sa.

„No, to určite. Poznáme sa odmala a určite ti rada porozpráva, čo všetko som navyvádzal." Pozrel som sa na hodinky a vstal. „Už musím ísť, budem meškať na schôdzku." Harry vstal, poďakoval sa mi a ja som uháňal na schôdzku.