Crazy in love (h.s)

34. "Bez dôvery nie je vzťah"

Všetci ostali stáť ako zamrznutí. Harry dokonca zbledol, až som sa zľakla, že sa mu niečo stane.

„Počúvam vás. Teraz sa z tohto nevykrútite." Pohodlne som sa usadila na moje miesto a všetkých si premerala pohľadom. Harry pokrútil hlavou, akoby sa snažil vymazať z hlavy niečo zlé, Melinda mala nečitateľný výraz a Bill vyzeral ako pred psychickým zrútením.

„Vieš, že načúvať je nevhodné a neslušné?" Začal Bill. Vedela som, že sa snažil ťahať čas.

„Viem, ale vy mi inú možnosť nedávate. Melinda sa mi bojí povedať čo i len slovíčko kvôli nejakej zmluve, ty sa v poslednom čase správaš ako hulvát a ty, Harry, naozaj nechápem, čo také sa mohlo stať, že z toho budeš stratený." Založila som si ruky na prsiach a čakala na hocijakú reakciu.

„Čo si počula?" Spýtal sa ma Harry s priškrteným hlasom.

„Od kriku Billa na Melindu až kým som nevošla. A stále čakám na vysvetlenie. Takže sa aj vy pohodlne usaďte, aby sa vám lepšie rozprávalo." Cítila som, že sa to konečne dozviem. V predstavách som si mydlila ruky a diabolsky sa usmievala, čo som, samozrejme, nedala najavo. Navonok som bola vážna a nie vytešená z dozvedenia pravdy. Sadli si a pozerali jeden na druhého. Akoby sa snažili dohovoriť sa očami a vymyslieť nejakú lož.

„Dobre. Si pripravená na odhalenie skutočnosti?" Opýtal sa ma Bill. Srdce sa mi rozbúchalo a do tela mi vstúpil adrenalín ako keď som bola malá a ukradla žuvačku. Prikývla som a čakala.

„Začalo sa to pred pár rokmi, neviem presne koľko tomu je..." Rozprávania sa ujal Bill.

„Buď ticho. Nič jej nepovieš." Harry ho zabil pohľadom a ja zase jeho.

„Prečo by mal byť ticho?" Vyštekla som po ňom. Naozaj ma hnevalo, že ho sekol uprostred vety.

„Lebo som to povedal. Teraz obaja odíďte a my dvaja sa porozprávame." Melinda sa aj zdvihla a nebolo jej. Bill len nechápavo hľadel na Harryho. „Nepočul si? Máš odísť." S pokrútením hlavy sa vytratil.

„O čo ti ide, Claire?" Takto mi hovoril, keď bol na mňa nervózny.

„Aha, takže sme sa znova vrátili ku Claire. Nemám ti náhodou znova vykať?" Spýtala som sa uštipačne. Nenávidela som, keď sa ku mne takto správal. Pripomínalo mi to starého Harryho, ktorého som nemala veľmi v láske.

„Prestaň a odpovedz mi." A znova rozkazoval.

„A tiež sme sa vrátili k arogantnému rozkazovaniu. Gratulujem, Harry." Odfrkla som si. Možno som prilievala oheň do ohňa, ale nevedela som si zahrýzť do jazyka.

„O čo ti ide, Claire?!" Zopakoval otázku, ale tentoraz s oveľa väčším hnevom a zlosťou.

„A tebe ide o čo?" Nadvihla som obočie.

„To nevieš jednoducho odpovedať?" Tentoraz otázku vyslovil skrz zuby.

„Nie. Ty mi taktiež neodpovedáš na otázky, prečo by som mala ja?" Moje obočie vystrelilo dohora. Tiež mi neodpovedá na otázky, ktoré sú mu nepríjemné a nechce ich riešiť.

„Pretože som tvoj šéf." Tak tieto slová ma zasiahli. Myslela som, že použije slovo priateľ. Naozaj neviem, či sa prekvapenie a bolesť odrazili na mojej tvári, ale ak áno, tak to bolo len na malú chvíľu, pretože som sa rozhodla hrať jeho hru.

„Tak to už mení situáciu, pane." Posledné slovo som riadne zvýraznila. Vtedy akoby si uvedomil, čo povedal a črty jeho tváre zmäkli.