Crazy in love (h.s)

20. Svadba

Nie. To nemôže byť pravda. Prosím, povedzte mi, že predo mnou nestojí ten zradca a neusmieva sa na mňa.

„Nataly." Mama mnou potriasla a ja som sa prebudila z tranzu.

„Čo-čo tu ten robí?" Hlas som mala slabý a priam sa mi chcelo znovu plakať. Pozrela som sa na mamu a ukázala naňho.

„Je to môj svedok." Ozvala sa Nancy, zradca číslo dva.

„Čože?!" Odrazu vo mne vystrelil ohňostroj hnevu a zlosti. Ako keby nestačilo, že ONA bude mojou švagrinou, ešte k tomu budem musieť stáť s tým zradcom po jednom boku, kto vie, ako dlho. Toto vážne nemienim zniesť.

„Zlatko, upokoj sa." Mám sa upokojiť?!

„JA sa mám upokojiť?! Ako keby nestačilo, že tá kurva bude moja švagriná! Nie, kdeže! Ešte budem musieť znášať po mojom boku toho ... toho kurevníka!" Všetci zalapali po dychu. Mala som chuť porozbíjať všetko, čo mi prišlo pod ruku.

„Nataly McCourtney!" Otec sa postavil a buchol do stola. Až mi srdce prestalo biť. „Aký slovník používaš?!" V jeho očiach blčali ohníky a na tvári bolo bádateľné rozhorčenie.

„Aký chcem ja!" Hodila som po ňom škaredý pohľad. Keby len vedel, ako slová som chcela použiť, tak by asi dostal infarkt.

„V mojom dome nebudeš vrieskať a používať nadávky! Teraz sa pekne obom ospravedlň." Pozrel na mňa s jeho pohľadom, ktorý som nenávidela. Bol taký autoratotívny a prísny.

„Nebudem sa ospravedlňovať za niečo, čo vôbec neľutujem!" Už som nemienila viacej počúvať na nikoho. Ani na muža, ktorý ma s láskou vychovával. Aspoň nie dnes a v tejto chvíli. Porazenecky si sadol a pozrel na Grega.

„Poď, synak, sadni si." Synak?!

„Ako si ho práve oslovil?!" Neverila som vlastným ušiam.

„Počula si." Vošla som si do vlasov a odfrkla si. Dúfala som, že celé toto je len ďalšia nočná mora a ja sa zobudím vo svojom byte. Alebo ešte lepšie, v kolíske v roku 1991.

Greg mi venoval jeden pohľad, ktorému som vôbec nerozumela, a potom premiestnil zrak na Harryho. Ó, len to nie!

„Harry?" Prekvapene vyslovil jeho meno.

„Greg?" Tuším nemohli uveriť tomu, že sa vidia.

„Som rád, že ťa vidím!" Postavil sa a bratsky sa objali. Super. Môj falošný priateľ a ex snúbenec sú ako bratia. Lepšie som dopadnúť nemohla.

„Čo tu robíš?" Všetci v miestnosti na nich nechápavo hľadeli.

„No, som jej priateľ." Ukázal na mňa. Keby som pri sebe mala foťák, tak by som si vyfotila Gregov výraz. Prekvapený, zranený a znova prekvapený.

„Počkať." Mama nechápavo pozerala raz na jedného a potom na druhého. „Vy sa poznáte?" Tentoraz pozrela na mňa.

„Áno, sme dobrý kamaráti." Ozval sa Greg skleslo.

„Katastrofa." Zamrmlala si popod nos. Nezostalo mi nič iné len súhlasiť.

„Nataly, sadni si ku stolu a najedz sa." Prikázal mi otec.

„Prešiel ma hlad." Pri predstave, že s ním sedím pri jednom stole sa mi dvíhal žalúdok a chcelo sa mi zvracať. „Radšej pôjdem do izby." Otočila som sa na päte a chcela odpochodovať do izby. Stále som čakala na moment, keď sa prebudím, ale ten neprichádzal.