Crazy in love (h.s)

7. Rande

Hneď, ako som vošiel do izby som sa hodil na posteľ a zaspal ako zarezaný.

Ráno som sa zobudil na budík. Konečne som bol vyspatý a mal som aj celkom dobrú náladu. Vyzliekol som sa, vošiel do kúpeľne a dal si rýchlu sprchu.

Dnes som sa rozhodol pre čierny oblek s bielou košeľou. Rukami som si upravil vlasy, keďže ešte boli vlhké. Ešte raz som sa obzrel v zrkadle a zišiel dole.

Tak ako každé ráno, Nataly stála pri linke a robila raňajky.

„Dobré ráno, pane," pozdravila sa mi. Ako inak, nič som nepovedal. Sadol si na barovú stoličku a čakal, kým mi dá kávu. Položila predo mňa chlebíčky, a ja som sa do nich s chuťou pustil.

„Pane, musím vám niečo oznámiť." No, to som bol zvedavý. Zhltol som chleba a pozrel sa na ňu.

„Počúvam." Vyrovnal som sa a pozeral na ňu. Zobral som si do ruky kávu a napil sa.

„V pondelok sa sťahujem." Vyprskol som kávu a začal sa dusiť. Rýchlo ku mne prešla a začala ma búchať po chrbte.

„Čože???!!" Prekvapene som sa opýtal, keď som sa upokojil.

„Pane, pozrite. Je to len o ulicu ďalej. Tú pol hodinku si rada privstanem. Bude to ako doteraz, len budem spávať vo vlastnom." Nemohol som uveriť vlastným ušiam.

„A to si mi akože kedy chcela oznámiť?" Začal som.

„Veď vám to oznamujem teraz, myslím, že dosť včas."

„Nie, nesúhlasím. Dohoda bola taká, že keď tu budeš bývať, tak ti priplatím. Keď odídeš, môžeš zabudnúť na príplatok." Skúsil som to z inej strany.

„Mne to nevadí, pane. A keď sme už pri tom, tento týždeň by som mala dostať prvú výplatu, nie?" Celkom som na to zabudol. 

„Aha, áno, ešte dnes ti ju pošlem na účet. Ale zabudni na to, že sa sťahuješ!" To jej nikdy nedovolím.

Zhlboka sa nadýchla a začala. „Pane, ak si myslíte, že mám neviem akú veľkú trpezlivosť, tak sa dosť mýlite. Popravde, už mi lezie na nervy to, ako sa ku mne správate, urážate ma a nazývate ma všetkým možným. Nemáte ku mne žiadnu úctu, zatiaľ čo ja vás znášam a snažím sa vás nevnímať. A taktiež ma štvú vaše nálady, ktoré meníte častejšie ako žena pred menštruáciou. Neviete mi ani len meno. A odsťahujem sa, aj keby ste ma zavreli v izbe! Ako som povedala, uvidíme sa ráno aj večer, tak ako doteraz. Ráno prídem, urobím vám raňajky, popracem, večer urobím večeru a odídem! Nebude to nijako inak." Zostal som nehybne sedieť. Úplne ma odstavila.

„Dobre," pristál som. Za ten týždeň, čo pre mňa pracuje som zistil, že je dosť úprimná a tvrdohlavá. Nie je dôvod jej v tom brániť.

„To fakt?" Opýtala sa prekvapene. Len som prikývol. Skočila mi okolo krku a začala ma objímať. Čo do nej vošlo?

„Ďakujem, pane," ozvala sa natešene. Objatie som jej opätoval asi po minúte, čo som bol v šoku. Cítil som, ako sa usmieva. Privrel som oči a vdychoval jej úžasnú vôňu. Odstúpila odo mňa a pozrela na mňa s vážnou tvárou.

„Prepáčte, pane. Bola som len natešená, že ste na to pristál. Ešte raz vám ďakujem a prepáčte." Odstúpila odo mňa celkom a prešla za pult, kde si napustila pohár vody a napila sa. Ja som ešte vypil na glg kávu a postavil sa.

Prešiel som ku sedačke, kde som vybral včerajšie papiere. Rýchlo som ich pretriedil a vložil do zložiek, ktoré som znova hodil do tašky. Vyšiel som z domu a mieril si to do práce.