Crazy in love (h.s)

26. "Volala sa Maggs..."

„Ahoj," pobozkala som Louisa na líce.

„Čau," otvoril mi dvere od auta. Mojim cieľom bolo vďačne sa usmiať, čo sa mi nepodarilo. Namiesto toho to bola nejaká hlúpa grimasa. Zapásala som sa a vyčerpane sa vsunula do sedadla.

„Nerobil problémy?" Ešte stále mi nedochádzalo, že sa mi sám Harry ospravedlnil a povedal to hneď dvakrát.

„Uhm, nie." Zaklamala som a zrak uprela na míňajúce sa budovy. Nemohla som uveriť tomu, že by mi bol ochotný povedať všetko okolo Louisa. Áno, veľmi ma to zaujímalo, ale hlások vo vnútri mi vravel, že to vedieť nechcem. Aspoň nie teraz.

„Si v poriadku?" Ustarostnene na mňa pozrel.

„Áno," ďalšie klamstvo. Mala by som si robiť zápisník s klamstvami. Za ten čas, čo som poznala Harryho som sa naklamala až-až. A to som bola predtým pravdovravná. Keby som bola Pinokio, mala by som nos dlhý aspoň meter.

„Niečo sa stalo, poznám ťa." Asi som fakt bola ako otvorená kniha. Každý do mňa videl. Nebola som vôbec tajomná, ako som to vždy chcela.

„Len som unavená." To bol jeden z dôvodov. Nechcela som mu povedať, že za všetko môže Harry, aj keď to tušil.

„Ako myslíš." Nahol sa k rádiu a pustil ho. Bola som rada aspoň za malé rozptýlenie, akým bola hudba.

O pár minút sme dorazili pred budovu jedného z tých slušnejších barov. Vošli sme dnu a ihneď si to namierili do zadného boxu.

„Tak," ruky si založil na stole a usmial sa, „povedz mi, kde si bola v noci?" A to vie zas skade?

„V posteli? Žeby?" Nadvihla som obočie. Nechcela som sa o tom baviť.

„No, podľa mňa nie, lebo by mi Harry nepovedal, že si myslel, že si strávila noc so mnou." V mysli som sa pousmiala, ale navonok si nechala vážnu tvár. Nesmela som sa prezradiť. Imponovola mi, že sa o mňa zaujímal.

„Tak dobre. Pohádali sme sa, tak som šla von a po celý čas sa prechádzala po uliciach New Yorku." Odpila som si z džúsu, ktorý nám čašníčka stihla doniesť.

„Čo ti urobil? Urazil ťa, ako to má vo zvyku?" Povzdychla som si.

„Prosím, nechcem sa o tom baviť." Chytila som ho za ruku. „Dnes som dostala super ponuku," hneď som dala inú tému.

„Áno, a akú?" Uškrnula som sa. Dúfala som, že mi povie aspoň niečo.

„Harry mi ponúkol, že mi povie všetko o vás dvoch, ak dnes s tebou nepôjdem. Odmietla som, ale chcela by som vedieť, ako ste sa spoznali." Len ma nesklam, Louis.

„A načo ti to je?" Nepohodlne sa pomrvil na sedačke.

„Veľmi dobre vieš, že som bola vždy veľmi zvedavý človek. Prosím, aspoň niečo." Nahodila som svoje psie očká. Nikdy im neodolal.

„Kedysi sme boli najlepší priatelia." Zabehla mi slina. Harry a Louis najlepší priatelia? No to ma podržte.

„Hovor." Cítila som sa ako nejaký žurnalista, ktorý nemal dlho o čom písal a zrazu dostal veľkú tému. Bola som vo svojom živle.

„Ako iste vieš, Harry tu študoval. Bola naozaj dobrý, takže praxoval v našej firme. Odvtedy sme bola nerozlučná dvojka, ako keby som našiel svoje dvojča. Naši ho považovali za svojho. Všetko sme robili spolu. Však to poznáš."

„Ale?" Určite tu nejaké ale bolo. Také priateľstvá sa predsa zo dňa na deň nekončia.

„Ale, stali sa určité veci, nepýtaj sa aké, pohádali sme sa a koniec príbehu." Videla som, že nebol vo svojej koži.