Crazy in love (h.s)

27. "Gratulujem vám, budete ockom."

Zaklopala som na Niallove dvere a čakala, kým mi otvorí. Keď som počula kroky, nadýchla som sa. Áno, bola som nervózna. Ako keby som mala prvé rande, aj keď to bolo len stretnutie s priateľkou môjho najlepšieho priateľa. 'Žiarlivou priateľkou,' dodalo moje podvedomie. Dúfala som, že jej vyvrátim názor o mne a Niallovi.

„Vitaj, Natt," Niall sa nervózne usmial a objal ma. Ako vidím, nebola som sama napätá ako struna.

„V pohode?" Spýtala som sa šeptom a hneď sa odtiahla. Nechcela som, aby si to vysvetlila zle.

„Hej," odstúpil sa a pustila ma do tak známeho bytu.

„Barbara, dovoľ, aby som ti predstavil Natt." Vysoká bruneta vyskočila zo sedu a nervózne si ma prezerala. Vedela som, že Niall mal dobrý vkus, ale že až takýto...

„Barbara," so slabým úsmevom na perách vystrelila ruku.

„Natt," namiesto toho, aby som jej ruku prijala, vtiahla som ju do objatia. Cítila som, že bola prekvapená. Stála som oproti Niallovi, takže som videla jeho rozpačitý úsmev. Len som naňho mrkla. Po odtiahnutí sme si sadli na sedačku.

„Niall mi o tebe veľa hovoril," začala som rozhovor, keďže sme tam sedeli v trápnom tichu.

„Naozaj? Dúfam, že len v dobrom." Sladko sa usmiala na červenajúceho sa Nialla.

„V tom najlepšom."

„To som rada. Aj mne hovoril o tebe." Stavila by som sa, že keď jej vysvetľoval, že spolu nič nemáme.

„To si viem predstaviť." Niall tam len sedel a pozeral na nás.

„Natt, dáš si niečo? Kúpil som tequilu," už len pri pomyslení na tequilu alebo iný alkohol sa mi chcelo zvracať.

„Len čistú vodu," jediný nápoj, z ktorého mi bolo dobre. Len sa na mňa začudovane pozrel.

„Ty si nedáš svoj obľúbený alkohol?" Pokrútila som hlavou.

„Presne tak. Vieš dobre, že keď začnem, neviem prestať. Skús ponúknuť Barbaru." Spýtavo na ňu pozrel.

„Nie, ďakujem, zajtra mám školu." Musela som sa usmiať, keď som videla tie iskričky, keď sa na seba pozerali.

„Tak nič." Odišiel do kuchyni.

„Kde pracuješ?" Zaujímala sa.

„V jednej účtovníckej firme. Čo ty?" Opýtala som sa zo slušnosti, aj keď som dávno vedela o škole aj práci.

„Nech sa páči," predložil predo mňa vodu, „obed bude o pár minút."

„Ozdaj si nevaril ty!" Neverila som tomu.

„Spoločná práca," odpovedala zaňho. To už dávalo väčší zmysel.

„Som sa zľakla. Raz sa pán šéfkuchár rozhodol uvariť a skončilo to požiarom." Nad tou spomienkou sa zasmiala.

„Toto si nemala vytiahnuť." Bol červený až niekde na zadku. Tuším to bola jeho najtrápnejšia udalosť v živote.

„Dobre, že si povedala, už som ho chcela nechať navariť mi večeru." Miestnosťou sa ozval jej zvonivý smiech.

„Barb, to bolo dávno, som sa polepšil." Pobavene som prikyvovala.

„Dobre, verím ti." Tak sa mi páčil tento ich vzťah. Dúfala som, že im to vyjde.

„A ako ste sa vlastne spriatelili?" S Niallom sme na seba hodili pohľad. Vedela som, že mám začať ja, naznačoval mi to pohľadom.

„Boli sme susedia, veď to poznáš, boli sme deti, stále sme spolu boli. Chodili sme spolu aj na strednú, kde sa začal náš vzťah. Bol moja prvá láska. Rozišli sme sa, keď ma sem prijali na univerzitu a jeho zas do Sydney. Po istých udalostiach mi ponúkol pomocnú ruku a odvtedy sme zas jak predtým." O našom vzťahu som jej povedala naschvál. Sledovala som jej reakciu a v jej očiach sa objavil nepekný pocit, zdalo sa mi, že to bola žiarlivosť „Ale nemusíš sa báť. Niall mi je ako brat a miluje len teba." Dodala som. Zachytila som jeho karhavý pohľad. Povedala som niečo zlé?