Crazy in love (h.s)

14. "Ešte sa porozprávame."

Cítila som chlad. Otvorila som oči a videla, ako sa pobavene uchechtol.  Keď sa na mňa pozrel, začal sa od srdca smiať.

„Ty si si fakt myslela, že by som ťa pobozkal?" Utieral si slzy a chytal sa za brucho. To si robí srandu?„Teba by som NIKDY nepobozkal, to si zapamätaj. Takú neschopu by nepobozkal ani len pes, nie to  ja." Povedal mi, keď sa upokojil. „Mala si vidieť svoj výraz, tie zavreté oči." Znova dostal záchvat smiechu.

Naštvane som si založila ruky na prsiach a prekrútila očami. Teraz si zo mňa bude robiť srandu do smrti. Keby som mohla, tak mu vrazím takú, že spadne na zem.

Prečo? Prečo som taká blbá? Vedela som veľmi dobre, že keby sa neodtiahol, tak ho pobozkám. A prečo? Dala som sa obmäkčiť jeho očami a perami. Bolo to so mnou zlé. Ja sprostá by som mu skočila do postele, keby chcel.

Ale on nechce. Si preňho len obyčajná nicka a neschopa. Nenávidí ťa, uvedom sa, dievča.

Teraz som musela dať svojmu podvedomiu pravdu. Nenávidí ma. Tak to bolo, je aj bude.

V očiach ma začali štípať oči. Nie, nemôžem plakať.

Nadýchla som sa, poklipkala očami, aby som zahnala slzy, vyrovnala sa a nahodila vážno-naštvaný pohľad. Tak som sa cítila. Dala som si pozor na to, kde stúpam. Nestála som za to, aby som sa znova potkla či pošmykla.

Prešla som okolo neho a nezabudla doňho plecom strčiť. Vtedy sa spamätal a prestal smiať.

„Hej! Čakaj!" Kričal na mňa, no ja som si len šla svojou cestou. Zabočila som na chodbu a šla rovno k stolu. Mala som chuť vypadnúť, ale nemohla som.

„Do kancelárie, hneď." Čo si o sebe myslí?!

„Nemôžem, mám prácu." Odpovedala som ľadovým odmeraným hlasom.

„Povedal som hneď! Ak nie, tak..." chcel pokračovať, ale ja som ho zastavila zdvihnutím ruky.

„Tak čo? Dourážate ma ako to máte vo zvyku? Alebo si zo mňa urobíte srandu ako pred chvíľou? Nakričíte na mňa? Či mi dáte nadčas, len aby som vás tu trpela? Vyhodíte ma? Prosím, ja vám v tom nebránim." Postavila som sa a ruku vložila vbok.

Nemo na mňa hľadel a obzeral si ma.

„Len som ti chcel povedať, aby si si nabudúce dávala pozor, nestojím o to, aby som udržal takú váhu akú máš ty." Drzo sa usmial. Tým chcel povedať, že som tučná?! Pozrela som sa dolu a obzerala si svoje telo.

Bola pravda, že som mala trochu vypuknuté brucho, ale to len preto, že som mala problémy s črevami. Zatiaľ mi nikto nepovedal, že som tučná.

Chcela som niečo odvetiť, ale on s ešte drzejším úsmevom, ako mal pred chvíľou, zavrel dvere.

Totálne ma urazil.

Bola som napuchnutá buchta. Tučibomba. Škaredá, neschopná, neznamenala som nič.

So vzduchom v lícach som si sadla a pohladila si brucho. Vypustila som vzduch a zobrala si papiere.

****

Sedela som oproti Billovi a hrala sa so šalátom, ktorý bol určite chutný, ale ja som nemala chuť jesť.

„Čo neješ?" Prepaľoval ma pohľadom.

„Nemám chuť." Odpovedala som jednoducho. Hlavu som si oprela o ruku a s druhou som sa hrala s paradajkou.