Crazy in love (h.s)

25. „Odpusť."

H A R R Y

Stihol som rozbiť nie jeden pohár a vázy. Dokonca som sa aj porezal, ale mne to bolo jedno. Jediné, načo som myslel, bola Natt a jej ubolený pohľad, keď som jej to všetko nakričal. Pýtate sa, či sa jej chcem ospravedlniť? Odpoveď je nie. Mohol som ju milovať aj viac ako svoj život (ktorý bol aj tak na hovno), sklamala ma. Nebolo to len tým, že sa objímala s Louisom, ale aj ich rozhovorom. Počul som ho celý, každučké slovo. Strašne ma zabolelo, keď povedala, že neprichádzam do úvahy. Chcel som jej tú bolesť vrátiť.

Celú noc som sa prehadzoval v posteli. Zakaždým, keď som zavrel oči a snažil sa zaspať, v mysli sa mi objavila jej tvár. Takto sa nedalo fungovať. Ráno, po dlhej sprche, som sa o ňu začal báť. Stále neprišla. Čo ak sa jej niečo stalo? Stále som však dúfal, že bude na konferencii s tým hnusákom.

Dnu som vošiel s maličkou dušičkou nádeje. Aké veľké bolo moje sklamanie, keď tam nebola a vtedy som sa naozaj pocítil strach a to veľký. Ak sa jej niečo kvôli mne stalo, nikdy by som si to neodpustil. Možno som to trochu prehnal, ale pripustiť som si to nechcel.

„Hej." Potľapkal som Louisa po pleci.

„Čo si praješ, Harry?" Okrem tvojej smrti? Natt.

„Nevidel si Nataly?" Pokrútil hlavou.

„Nie, nebola s tebou?" Tentokrát som pokrútil hlavou ja.

„Myslel som si, že v noci šla za tebou, asi som sa mýlil." Zo srdca sa zasmial.

„Si myslíš, že s ňou niečo mám?" Neodpovedal som. Veď predsa, kto mlčí, ten svedčí, no nie?

„Môžem ťa uistiť, že aj keby som veľmi chcel, ona sa nepoddá. Nikomu. Poznám ju nie jeden piatok." Otočil som sa na päte a odišiel. Ak Louis tvrdil, že sa tak ľahko nepoddá, prečo sa poddala mne? Bola naozaj kurva? Hovorila mi včera ráno pravdu?

Včera ráno...bol som ten najšťastnejší muž na zemi a dnes som ten najnešťastnejší a najzúfalejší.

Vošiel som si do vlasov. 'Tak toto si vážne dosral, chlapče." Kebyže nepovieš, milé podvedomie, tak to neviem.

Prechádzal som sa po chodbe ako totálny idiot. Začul som otvorenie výťahu, tak som sa pozrel. Zostal som vyjavene zízať. Z výťahu vystúpil Natt s úsmevom na tvári, oblečená v čiernych nohaviciach, úzkej bielej blúzke a čiernym sakom. Ako náhle zaregistrovala môj pohľad, úsmev jej z tváre opadol a nahradil ho hnev. Vložila mobil do kabelky, prešla okolo mňa ako fúria a pritom do mňa nezabudla lakťom udrieť. Aspoňže bola v poriadku.

„Natt," šeptom som za ňou zakričal, a keď som ju dobehol, tak som ju chytil za zápästie.

„Čo si želáte, pane?" Hlas mala otrávený. Dostal som chuť ju objať a nikdy nepustiť. Čo jej mám teraz povedať? Veď som ani nevedel, čo som jej chcel povedať.

„Kde si bola celú noc?" Prvá otázka, ktorá ma napadla a zaujímala.

„To vás zaujímať nemusí, ale aby ste mi dali pokoj, bola som v bare a tam sa vyspala s troma nádhernými chalanmi, ktorí boli v posteli oveľa lepší ako vy. A teraz ma pustite." Nevedel som, či jej mám veriť. Hovorila to s takou vážnosťou a ľahkosťou, že som tomu uveriť chcel.

„Ako chceš. Ale rozhovoru so mnou sa nevyhneš." 'A čo jej povieš? Veď ospravedlniť sa nemieniš. Prestaň plácať blbosti.' A ty musíš reagovať na všetko?!

„Ťažko, idem s Louisom vymiesť nejaký bar, takže máte smolu. A konečne ma pustite!" Takže s Louisom a do baru! Nech zomriem, ak tam pôjde. Skleslo som položil ruky pozdĺž tela. Odpochodovala a mne nezostávalo nič iné, ako sa na ňu pozerať, ako vchádza do miestnosti a víta sa s Paynom a následne s Tomlinsonom. Najradšej by som na nich vytiahol zbraň, ale nechal som si ju v Londýne. Máš smolu, Harry. Teraz by som bol vážne rád, ak by som ju mohol použiť. Hlavne Tomlinsona, aby zaplatil za všetko, čo spôsobil. 'Nie všetko je jeho vina a ty to veľmi dobre vieš.' Spomínal som, že neznášam svoje podrbané podvedomie?