24. Konferencia

404 39 4
                                    


N A T T

„Dobré ránko." Neochotne som otvorila oči a pozrela sa na človeka, ktorý sa ma opovážil prebudiť z krásneho sna. Okamžite som sa usmiala, keď som zistila, že ide o Harryho, ktorý sa nado mnou skláňal. Takže to včera nebolo celé len sen?

„Dobré," ponaťahovala som si svaly a zívla. „Koľko je hodín?" Najradšej by som ešte spala.

„Pol 7. O hodinu a pol odchádzame." Po celý čas sa usmieval.

„Môžem si štuchnúť?" Myslela som jeho dokonalé jamky, ktoré sa mu robili pri úsmeve. Chcela som to urobiť už riadne dávno.

„Len ak dostanem pusu." Tak to mu s radosťou splním. Chytila som ho za krk a pritiahla k sebe a  dala mu malú pusu na pery.

„Spokojný?" Pokrútil hlavou.

„Mal som na mysli riadnu pusu, nie takúto detskú."

„Najprv si štuchnem. Úsmev." Ako na povel sa usmial a ja som si konečne uspokojila moju túžbu po stuchnutí. Priložila som mu ruku na líce a pohladila ho. Pomaličky som sa dostala k vlasom, za ktoré som ho potiahla a pritiahla do bozku. Priložil pery na tie moje a ja som spokojne zamrnčala. Rozpohyboval sa, pootvorila som ústa a tak mu dala možnosť, aby zapojil aj jazyk. Bozkávanie s ním ma nikdy neomrzí. A najlepšie bolo, že tie pocity boli zakaždým silnejšie a to ma desilo.

„Mali by sme sa dať do poriadku, ak tam chceme byť načas." Prehovorila som po odtiahnutí. Len prikývol. „Bol si v sprche?" Musela som tam ísť prvá.

„Áno," odkedy je tento chlap hore?

Postavila som sa a zabalila sa do prikrývky. „Pokojne si ju daj dole," nadržanec jeden.

„To by si chcel, čo?" Súhlasne prikývol. „Zabudni, zlato." Poslala som mu vzdušnú pusu a namierila si to do kúpeľni. Keby som ostala o minútu dlhšie, asi by to nedopadlo najlepšie. A aspoň som mohla trochu premýšľať, a pod vodou to bolo ešte lepšie.

Cítila som sa spokojne ako nikdy predtým. A to, čo mi včera povedal, ma hrialo pri srdci a tešilo. Dovolil mi trochu nahliadnuť do jeho srdca, za čo som bola veľmi rada. Ale stále tu bola otázka, ako to teraz celé bude. Budeme spolu spávať alebo čo? Ale zbytočne som sa nad tým nepozastavovala. Čas všetko ukáže, no nie? Jedným som si bola istá. Už som k nemu nepociťovala nenávisť, ako keby som mu tie urážky odpustila. Práve naopak, začala som ho ma rada. Tak trochu som bola zmätená zo svojich pocitov. Niečo ma k nemu tiahlo, možno to bola príťažlivosť alebo sexuálne napätie? Neviem. Len som dúfala, že sa niečo zasa neposerie. Ale ako to bolo u nás zvykom, niečo sa pokazí a celá táto idylka môže ísť do riti.

Zabalila som sa do osušky a vlasy dala to turbanu. Ešte som urobila ústnu hygienu a pozrela sa na odraz v zrkadle. Celá som žiarila. Natiahla som sa po vešiaku, aby som sa obliekla, ale šiat nikde. Do frasa. Čo už, trochu sa popremádujem pred Harrym, aj keď proti svojej vôli. Ale kto mal myslieť na šaty, keď som sa mu snažila uniknúť?

Otvorila som dvere a vystrčila hlavu, aby som zistila, či je vzduch čistý. Spokojne som vydýchla, keď som ho nikde nevidela a vyšla von. Zrazu som pocítila, ako ma niekto zozadu objal a ja som skoro dostala infarkt.

„Harold!" Chcela som sa otočiť, ale on ma pevne držal.

„Áno, zlato?" Pobozkal ma na kľúčnu kosť. Striasla som sa vzrušením.

„Chceš, aby som sa dostala do nemocnice? Tak som sa zľakla." Zaklonila som hlavu a pozrela sa naňho.

„To vážne nechcem." Prižmúrila som oči. „Vieš, čo chcem?" Pokrútila som hlavou. Ako som ho poznala, bude to niečo perverzné. „Chcem sa zbaviť tohto nešťastného uteráka, ktorý zakrýva tak krásne telo a ísť s tebou do postele." Ani tentoraz nesklamal.

Crazy in love (h.s)Kde žijí příběhy. Začni objevovat