Crazy in love (h.s)

28. Fotky

Otvoril som oči, ale hneď ich zavrel, pretože ma oslepilo ostré svetlo. Na druhý pokus sa mi to podarilo. Pootočil som hlavu a naskytol sa mi pohľad na usmievavú Natt. Takže to nebol len sen? Naozaj sa stanem otcom? Len pri tej predstave sa mi zakrútila hlava. Deti som fakt nemal rád a byť otcom? Totálna hrôza. Ten sen bol vážne proroctvo.

„Konečne si sa prebral," ale ja som svoj pohľad nasmeroval na brucho. S trasúcou rukou som sa ho dotkol. „Čo robíš?" Ozvala sa nechápavo.

„Hladím svoje dieťa." Niekde v hĺbke duši som bol celkom rád, ale to nič nemenilo na tom, že som ich nemal rád. Ani ony nemali rady mňa. Raz sa na mňa jedno otravné decko pozrelo a začalo plakať. To ma úplne odradilo od matia detí.

Miestnosťou sa ozval jej zvonivý smiech. Teraz som na ňu nechápavo pozeral ja. Čomu sa smeje? Onedlho sa smiala tak, že plakala.

„Ach, Harry," utrela si zbytky sĺz, „žiadne dieťa nie je."

„Veď," chcel som niečo namietnuť, ale ona ma zastavila šmahom ruky.

„S doktorom sme si z teba vystrelili. Bola to taká mini pomsta za všetko, čo si mi urobil. Vážne som nečakala, že odpadneš." Znova sa rozosmiala. Takže pomsta. Po menšej úvahe som došiel k záveru, že som si to zaslúžil, to som jednoducho musel uznať.

„Som urazený," nasadil som taký istý výraz a otočil hlavu ku stene.

„Ale no tak, bola to sranda. Vieš dobre, že ťa mám rada." Jej pery sa dotkli môjho líca a mne sa dych zasekol niekde v krku. Škoda, že to bola záležitosť dvoch sekúnd.

„Myslím, že už nie som urazený." Pozrel som sa na ňu s úsmevom.

„To som rada." Zvraštil som obočie.

„Prečo si odpadla?" Keď nie je tehotná, tak aký bol dôvod?

„Bola som vyčerpaná, nemohla som nič jesť, to preto. A teraz zistili, že mám zapálený žalúdok, dali mi infúziu, nejaké tabletky, nasadili diétu a už sa cítim oveľa lepšie." Stiskla mi ruku. „A tebe je už dobre?" Prikývol som.

„Strašne som sa o teba bál." Pohladkal som ju po vlasoch.

„Aj ja o teba. Všetko som pozorovala cez pootvorené dvere." Ústa jej kmitali do úsmevu.

„Už sa mi neopováž smiať!" V hlase som mal hravosť.

„Ako vaša výsosť prikáže," miloval som jej úsmev.

„Poď ku mne," pritiahol som si ju bližšie s úmyslom pobozkať ju.

„Pán Styles. Oh, asi ruším," Natt sa odo mňa odtiahla s červeňou v lícach.

„Nie, nevyrušujete."

„Áno, vyrušujete." Nemienil som sa robiť, že mi to nevadilo, keď mi práve skazil možnosť pobozkať ju.

„Ako sa cítite?" Moju poznámku odignoroval.

„Dobre." Konečne som sa posadil. Začal mi tam lampičkou svietiť do očí a robiť všetky základné vyšetrenia.

„Ste v poriadku. Dnes si odpočiňte a bude dobre. A čo sa týka vás, Nataly, berte antibiotiká, držte danú diétu a o týždeň sa vidíme na kontrole."

„Dobre, pán doktor."

„Pekný zvyšok večera."

„Aj vám." Odvetila mu a doktor odišiel. Postavila sa a začala si obliekať kabát.