Crazy in love (h.s)

10. "Meškáš"

„Myslím, že jeden deň to zvládnete. Som ochotná nastúpiť od utorka." Ja som fakt súhlasila? Bola som sama zo seba v šoku.

„To fakt?" Opýtal sa prekvapene. Tuším mi dýcha na krk s tou prekvapenosťou.

„Áno." Uistila som ho.

„Prečo len v utorok?"

„Pretože sa zajtra sťahujem, pane." Vysvetlila som mu.

„Aha," usmieval sa. „Som rád, že si to prijala." Bolo to také úprimné.

"Ešte jedna vec. Ktorý človek neprijme post zástupcu, ale z firmy odíde?" Skade to vie?

"Ja."Odpovedala som jednoducho.„Rada by som dovarila." Otočila som sa k linke a dokončovala večeru.

„A s tou náhradou som to myslel vážne. Potrebujem tu ženskú, ktorá by tu poupratovala. A poprosím takú, ktorá sa nebojí pavúkov." Prekrútila som očami. Radšej som neodpovedala

„Ešte dlho?" Spýtal sa po niekoľko minútovom tichu.

„Takých 20 minút." Hodila som mäso do trúby a začala pripravovať šalát.

„Potom ma zavolaj." Postavil sa a niekde si to mieril.

Presne o 20 minút bolo všetko hotové. Nechcelo sa mi ničiť si hlasivky, tak som šla do sexovacej izby. Zaklopala som, ale nič sa neozývalo. Tak som sa rozhodla vstúpiť. Nebol tam. Hľadala som všade, ale zmizol. Kde by mohol byť?

Chcela som ísť do mojej izby, ale prekvapili ma pootvorené dvere na izbe, na ktorú ma varoval, a ktorá mala byť zavretá, len teraz boli pootvorené dvere. Zvedavosť mi nedala, tak som tam nahliadla. Dvere som otvorila dokorán a obzerala sa okolo seba.

Bola zariadená úplne inak ako hosťovské. Bola zariadená, ako keby tam bývala žena, posteľ bola pri stene a bola oveľa väčšia. Posteľ bola neustlaná a všade bol prach. Ako keby tam roky neupratovali.

„Čo tu, do pekla, robíš?" Za sebou som počula naštvaný, ale aj napriek tomu kľudný, chrapľavý hlas. Pomaličky sa otáčala. Klamala by som, keby som povedala, že z neho nemám strach. Otočila som sa úplne a pozrela na jeho tvár. Sánku mal zarezanú, v očiach mal plamienky a päste zaťaté. Ako keby mi chcel dať box. „Odpovedz!" Vykríkol. Začala som sa od strachu triasť. „Odrazu nemáš jazyk?!" Chytil ma za ramená a triasol so mnou.

„Ja som vás len hľadala. Myslela som, že ste tu, tak som nahliadla." Drvil mi plecia. Vážne to bolelo.

Jeho pohľad bol fakt zabíjací. Keby sa mohlo pohľadom zabíjať, tak už ležím na zemi.

„Vypadni," zasyčal mi do tváre. Konečne ma pustil a aj som bežala do mojej izby. Toto som pekne posrala. Ešte šťastie, že zajtra sa sťahujem. Hodila som sa na posteľ. Ramená ma veľmi boleli. Zobrala som odvahu a stiahla si tričko. Super. Modrina. A veľká. Ale čo, zaslúžila som si to. Nemala som tam chodiť. Ešte prvý deň ma varoval, aby som tam nechodila, ale moja zvedavosť sa nedala. Toto na sebe nemám fakt rada. Vždy si vyrábam len problémy. Vzdychla som a dotkla sa modriny.

„Au," sykla som. Chcela som si pozrieť čas na mobile, ale zostal dolu. Do tej jamy levovej dobrovoľne nevojdem. Nech si len je tam. Dúfam, že ho nenapadne mi ho prehrabávať. Ani heslo tam nemám.

„Uf," Postavila som sa a zobrala pyžamo. Rozhodla som sa posledný krát vojsť do tejto prepychovej kúpeľni.

Po sprche som si ľahla. Jediné, čo mi bude chýbať bude táto posteľ a tá prepychová kúpeľňa.