Crazy in love (h.s)

32. Šťastie

O pár týždňov

Vyskočila som z postele, keď mi začal zvoniť ten debilný mobil, ktorý mi skoro spôsobil infarkt.

„Kde, do pekla, je?" Hrabala som v posteli, pri posteli, ale nikde som ho nevedela nájsť.

„Čo to je?" Harry si prešiel po očiach a zívol si.

„Nevieš, kde mám mobil?" Sprosté periny! Boli všade okolo mňa a ja som sa nevedela vymotať.

„Kabelka?" Ozval sa ospalým hlasom.

„A tá je kde?" Mobil vyzváňal ako besný a už som toho mala akurát tak dosť.

„Pri šatni." Po štvornožky som sa snažila vyliezť z postele, ale to by som nebola ja, keby som z nej rovno nestrepala. „Si v poriadku, zlato?" Rýchlo som prešla ku kabelke a vyhrabala mobil, ktorý ma zobudil z krásneho sna.

„Prosím?" Ozvala som sa spokojná so svojím výkonom.

„Natt, zlatko, ako sa mi máš?" Na druhej strane sa ozval medový hlas mojej mami.

„Á, mami!" Nevolala som s ňou od tej nehody, takže mi jej hlas chýbal. Nastavila som reproduktor a vyliezla naspäť ku Harrymu do postele.

„Čo máš nové?" V jej hlase bolo počuť radosť. Vymenovala všetky veci, čo mám nové a dozvedela sa podrobnosti o manželstve Andrewa a o otcovom zdravotnom stave. „Úplne ho vzalo to, že Greg bol niečoho takého schopný."

„Viem, mami. Ale mňa to neprekvapilo. Vlastne som čakala, že niečo urobí. Veď som ti predsa hovorila, že to je psychopat." Spomienka na to všetko mi vzala dobrú náladu z toho, že sa rozprávam s mamou.

„A ako sa má Harry? Počula som, že sa prednedávnom prebral." Na tvári sa mi rozlial úsmev. Chytila som ho za ruku a zapozerala sa mu do očí.

„Spýtaj sa ho sama. Práve som uňho."

„Dobrý deň, Beatrice." Spomínala som už, že milujem jeho hlas po prebudení? Je ešte viac chrapľavejší a mňa to dostáva do kolien.

Mama sa s ním rozprávala veľmi ... dôverne? Proste som v jej hlase počula, a na Harryho tvári videla, že medzi sebou majú niečo, o čom neviem.

„Natt, to, že si uňho v túto skorú rannú hodinu znamená, že ste spolu?" Povedať? Nepovedať? Na Harryho som hodila spýtavý pohľad. Vedela som, že ešte ani jeden z nás neprijal tento fakt a zdalo sa nám, že je to len sen. Krásny sen.

„Povedzme, že sme v jednom nádhernom sne." Zdalo sa mi to alebo mama vyslovila citoslovciu nadšenia a radosti?

„Dobre, moja, už musím ísť. Mám vás rada. Majte sa." Nestihla som sa jej ani odzdraviť a už ma vypla. Harry sa hodil naspäť do perín a ja s ním. Otázka, prečo sa mama tak tešila a rýchlo ma vypla, mi behala hlavou a nedala mi pokoja.

„Harry?" oslovila som ho až príliš sladkým hlasom. „Netušíš, prečo sa mama tak tešila?" Na jeho tvári trónil tajomný výraz. „Harry? Ty to vieš, však?"

„Možno áno." Hlavu som si oprela ruku a čakala na vysvetlenie. „Pamätáš na to, keď sme odchádzali zo Sydney a tvoja mama mi niečo pošepkala do ucha?" Ten moment som musela z mysle vyhrabať, ale pamätala som si ho. „No, vedela to skôr ako ja. Povedala mi, že aj tak vie, že ťa milujem a skončíme spolu." Mohla som si to myslieť. Moja mama vždy videla až pod povrch. „Možno preto sa tak potešila, keď si jej to povedala." Zopakoval moju polohu a zapozeral sa mi do očí. „A pusu na dobré ráno nedostanem?" Ráno! Koľko je, do riti, hodín?