Show me who I am

Ja viem!

Bol opitý ale vyzeral, že vie čo sa tu práve stalo.

„Ako si si dovolila pobozkať ho?"

Och tak toto už je naozaj veľa, ako si ja dovoľujem? „Ty mi môžeš ubližovať, ale ja nemôžem mať svoj život. Harry my dvaja sme skončili, rozumel si! Ja ťa NEMILUJEM." Bolelo to keď som musela klamať ,ale viem ako to bolelo jeho

„Rebeka... to...to nemôže byť pravda. Dobre vieš ako ma miluješ a nikto to nezmení." Na tvári mal odporný výraz. Opovrhoval mnou ako keby som bola od neho závislá , z časti mal pravdu. „Harry ja mám svoj život, a ty ten svoj. Už s týmto prestaňme. Nevládzem hrať hru na doťahovane a hádanie sa. Nepatríme k sebe a tak to má byť."

Otočila som sa aby nevidel ako plačem. Nedokázala som udržať slzy. Tak veľmi mi ublížil a ja som ho milovala ale boli sme neskutočne hrdý. „Harry prečo sme tak hrdý? Veď nás to zničí." Keď som sa otočila Harry na mňa pozeral pohľadom ktorý vo mne niečo zmenil. Navzájom sme sa ničili.

„Nemilujem ťa Rebeka. Ja milujem...Kláru."

Spadla som na zem. Vošiel do vnútra a mňa nechal s touto vecou trápiť sa .Zavolala som si taxi , musela som odísť. Namierila som si to do baru na pláži a objednala si vodku. Vypila som asi šesť pohárikov keď som za sebou počula Gegov hlas.

„Čo si to so sebou urobila? Preboha Rebeka...." Podoprel ma a odviedol do hotela. Bola som neskutočne opitá. Vošli sme do izby a ja som si vyzliekla šaty. Usmiala som sa na Grega a strhla ho k sebe. Chcem provokovať Harryho. Som opitá a zranená. On ma inú tak aj ja budem mať svoj život. Začali sme sa bozkávať a videla som , že Greg sa ledva ovláda. Hodil ma na posteľ a zobliekol zo mňa spodné prádlo. Bola som pred ním nahá. Dala som mu dole boxerky a vtedy do mňa tvrdo vnikol. Zvrieskla som a prirazila proti nemu. Mne sa to páčilo, možno viac ako s Harrym. Je možné , že zabudnem? Alebo bude stále v mojej hlave?

Obidvaja sme už nevládali ale poháňalo nás vzrušenie a... možno láska.

Greg mi nebol ľahostajný aj keď som vedela , že pracuje pre Harryho. Po chvíli som si všimla ako sa Greg na mňa pozerá. V pohľade mal ľútosť. Pozeral sa na moje rany po otcovom vyčíňaní. „To ti urobil kto?" Zakryla som sa dekou. „Nechcem o tom hovoriť prosím." Pobozkal ma do vlasov a pritúlil si ma. Zaspali sme v objatí a ja som cítila pokoj.

Ja nedokážem žiť bez Harryho, ale ani s ním. S touto opileckou myšlienkou som zaspala. Ráno bolo čudné. Cítila som sa ako puberťák. S Gregom sme sa obchádzali ako by sme sa hambili. Ale dofrasa sme dospelý. „Greg musím ísť do roboty." Pobozkala som ho na líce a vybehla z hotela. Musela som si zavolať taxi. Doviezol ma domov. Konečne doma, jediné miesto na zemi kde sa môžem skryť.Kde môžem byť sama sebou a vykričať všetko čo cítim. Mala som ešte hodinu na prichystanie. Vliezla som si do sprchy a pustila na seba horúcu vodu. Potrebujem zmyť zo seba všetko, čo sa včera stalo. Mám pocit , akoby som sa dusila odkedy ma Harry prvý krát pobozkal.

Odvtedy som vedela ako to skončí. My dvaja si nie sme súdený. Po pol hodinovej sprche som vyliezla a obliekla si biele obtiahnuté šaty. Ak chce mať zo mňa vzornú zamestnankyňu tak ju bude mať. Ale nech odo mňa nečaká citovú väzbu. Ja a Harry sme skončili. Ja som to povedala už sto krát. Vyšla som z bytu a nastúpila už do svojho auta. Asi za desať minút som bola v robote. Na každého som sa zdvorilo usmiala a nedala vedieť, ako mi ublížil ich šéf. Vošla som do našej kancelárie. Nemohla som dýchať, pri ňom som nemohla myslieť na nič iné.

„Dobré ráno pán Oversern."

Zavesila som si sako a z jeho stola vzala papiere. „Od kedy si vykáme?"

Snažila som sa nahodiť výraz ako by ma nič nezaujímalo, no nešlo to. On ma zaujíma a všetko s ním spojené ma zaujíma. „Odo dnes. Idem si robiť svoju prácu. Ak dovolíte?"

Prešla som asi tri kroky k svojej kancelárii keď som sa otočila na buchot. Zhodil zo stola kvetináč aj niekoľko papierov. „Rebeka takže takto to bude? Ak áno ,tak spolu nemôžeme pracovať!" Hovoril hrubým a neľútostným hlasom.

„Tak ma vyhoď."

Čo som to povedala? Neviem držať jazyk za zubami. Toto, neskončí dobre. „Raz som ti povedal, pokiaľ ja nebudem chcieť neodídeš. A stále to platí!" Cítila som na sebe jeho odporný pohľad, cítila som ako mnou pohŕda no bolo tam aj niečo iné čo som už nevedela pomenovať.

„Harry načo ma tu držíš o čo ti ide? Nemá to cenu sa doťahovať a stále hádať. A teraz už naozaj idem dokončiť svoju robotu." Nestihla som sa otočiť a hneď som cítila na ľavom zápästí dotyk. „Dovolil som ti odísť?" Stála som ta, mala som sucho v ústach a v hlave prázdno. Pozbierala som hrdosť a posledné sily na odpoveď.

„Ja som si dovolila odísť!" Pustil ma a odstúpil dozadu. „Takto sa s riaditeľom firmy nerozpráva!" Stačilo, toto je už naozaj priveľa!

„A riaditeľ môže znásilniť svoju zamestnankyňu?" Päste mal zaťaté až mu zbeleli hánky. Rozmachla som sa rukou a vylepila mu jednu. Čakala som spať ešte tvrdšiu ranu ale neprichádzala.

„Rebeka...." Zvýšil hlas a nasadil výhražný pohľad. „Zaslúžil si si to!" Zrazu sa na mňa pozrel tým pohľadom ako v nemocnici. Akob vedel , že ma stratil. Ale on to vedel a netrápilo ho to! Zabudol tak zabudnem aj ja.

„Ja viem!"