Show me who I am

Ľutujem

Ešte asi pol hodinu som sedel na skale a pozeral do blba. Ako sa to mohlo takto pokaziť? Všetko v čo som veril je preč! Zazrel som na sebou čierne mračná a niekde v diaľke udrel blesk. Rozbehol som sa ku chate a bežal ako o život. Niekde blízko mňa zaprašťal strom a začal padať ku mne. Uhol som sa a on dopadol hneď vedľa mňa. Zabúchal som na dvere a otvoril mi Luke.

„Laila a Dominik odišli, nemám ťa púšťať do vnútra ani ku Rebeke!" povedal veľmi rázne a poza opasku vyťahoval zbraň. „To nebude potrebné!" Ukázal som na zbraň a on ju vopchal naspäť.

„Ale k svojej žene môžem ísť kedy chcem!" Strčil som do neho a vybehol do izby za knižnicou. Zastavil ma na schodoch. „Muži už odchádzajú mali sme nariadenie týždeň ju chrániť. Ale ja neodídem! Som dole, opováž sa jej niečo urobiť a zabijem ťa." Zasmiala som a povýšenecky sa na neho pozrel. „Kto si aby si ma zabil? Nezabúdaj s kým sa rozprávaš."Vtrhol som do spálne za knižnicou a uvidel ako Rebeka dáva malej mlieko. Malička si už sama držala fľašu. Otočila sa ku mne a malú si privinula bližšie k sebe.

„Čo tu chceš?" povedala asi tým najodpornejším tónom. „Prišiel som za vami, vonku je hrozná búrka. Môj otec nevie, že som tu! Myslí si, že som z O... Ale to je jedno! Mám asi pol hodinu kým zistí kde som." Malú uložila do postele a fľašu položila na stôl.

„Tak tu pol hodinu stráv s niekým koho miluješ a nie s nami!" Potiahol som ju k sebe a pozrel sa jej do očí. Kriste, ona je tak úžasná! „Veď práve teraz som s tým koho milujem." Vyletela jej ruka vylepila mi. „A čo tá tvoja neznáma? S ktorou máš v raj teraz byť. Choď za ňou a zabudni na to, že ma poznáš a, že máme dcéru! Nikdy sa ma už nedotkneš a už nikdy ti neskočím na to klamstvo v dvoch slovách. Nikdy si ma nemiloval!" Odstrčila ma a pozrela na malú. „A teraz choď inak zobudíš Eli!" Sadol som na gauč pri okne a odmietal vyjsť z izby. Je to môj dom! Rebeka sedela na gauči oprosti a malú hojdala na rukách. „Reb... môžeme sa normálne porozprávať?" povedal som a snažil sa znieť tak ako prvý krát keď sme sa stretli.

„My sa nemáme o čom rozprávať!" Malú dala naspäť do postieľky a vytiahla ma do knižnice. Zavrela dvere aby nás Luke nepočul. „Rebeka." zvrieskol som a otočil ju k sebe. „Nezabúdaj kto som! Neopováž sa mi rozkazovať, bezo mňa by si nič nemala!" Hodila po mne nenávistný pohľad a pousmiala sa. „Nemala by som Eli asi to jediné neľutujem! Bez teba by som mala všetko... Nemusela by som sa na teba pozerať, moja mama by kvôli tebe nezomrela a môj otec by bol stále vo vezení! Bola by som s niekým iným kto by si ma vážil a nikdy...Nikdy by ma neudrel!"

Vyvalil som na ňu oči. Frustrovane som si prehrabol vlasy a oblizol si pery. „Ako to myslíš? Spamätaj sa!" Pozrela na mňa a podišla o krom ku mne. „Ja sa mám spamätať? Keby som ťa nestretla mala by som všetko! Ľutujem, že som ťa spoznala, ľutujem, že som ťa milovala!" Vystrelil som k nej a pritlačil ju o bočnú stenu police. „Však to nemyslíš vážne? Ty ľutuješ, a čo mám povedať ja? Nemusel som ťa zamestnať a nikdy by som sa s tebou nevyspal!" Vedel som, že to čo teraz poviem nie je pravda ale snažil som presvedčiť samého seba. „Nechápem čo som na tebe videl. Vždy si bola len úbohá sekretárka ktorá nič nemala! Okolo mňa sa točilo tisíc krajších žien a ja som oči nechával na tebe. Nechápem prečo. Nikdy si nebol ničím výnimočná..." Teraz som povedal tu najväčšiu hlúposť na svete. Ale je ľahšie jej nadávať ako jej hovoriť, že ju milujem. A sme doma Harry, opakuje sa situácie spred roka.

„Fajn tak potom si a nemusel žiadať o ruku! Nemusel si mi vravieť, ako ma miluješ. Stačilo povedať toto čo teraz a dala by som ti pokoj. Nemuseli sme mať spolu Eli a trápiť sa. Lenže ty si si nedal po Dubaji povedať. Kto za mnou doliezol? Ty!" Mala úplnú pravdu, všetko čo povedala bola pravda. Keď sa vrátila z Dubaja vedel som, že to bez nej nepôjde. O ruku som ju žiadal preto lebo ju milujem. Miloval som! Teraz mám snúbenicu a s ňou strávim svoj život. „Fajn Rebeka, ty si mohla dať výpoveď." Fľasol som si facku za túto vetu. „A kto ma nechcel pustiť? Kto mi tri krát nepodpísal výpoveď?" Posmešne sa na mňa pozrela a ja som pochopil o čo tu ide. Preboha mi sa naťahujeme ako malé deti! Pustil som ju a ona odstúpila od police. Až teraz som si uvedomil, že má na sebe len presvitajúcu nočnú košieľku a pod ňou čipkované prádlo.

Vždy ho nosila keď jej bolo najhoršie, cítila sa v tom dobre. Prezrel som si ju a zalapal po dychu, ako môže byť tak príťažlivá. Strelil som si druhú facku. Takto na ňu nemôžeš myslieť! Dodalo za mňa moje podvedomie a ja som mal chuť ju pobozkať a mať ju celú pre seba. „Fajn Harry myslím, že všetko čo sme chceli se si povedali. Teraz môžeš odísť. Zajtra tu už nebudem, odídem preč a viac ma ani neuvidíš. Bude koniec!" Pozrel som na ňu a zastavil ju. „Pokiaľ ja nepoviem nebude koniec! Rozumieš?" Odstrčila ma a šla baliť veci.

„Ale toto už je koniec."

Posledná vec ktorú povedala. Zvrtol som sa odišiel preč. Luke tu už nebol. Zrejme niekde odišiel alebo len prezerá pozemok. Všimol som si tri kufre pri dverách, boli Rebekine. Pri mojom príchode tu neboli. To Rebeka myslela vážne s tým sťahovaním? Vošiel som do domu a to som už videl ako niekto schmatol kufre a Rebeka vybehla zadným vchodom do auta. Na rukách niesla malú a zapla ju v sedačke. Nastúpila k Dominikovi do predu a ja som vybehol za nimi. Stihol som ešte zabúchať na okno kým nevyštartoval preč. „Nie Rebeka stoj!"

zakričal som na celý les. Odišla! A ja neviem kde! „Luke zisti mi kde ide Rebeka a hneď!" Zvrieskol som do telefónu a čakal. „Letenka ne jej meno je zaplatená o hodinu do Londýna." Zložil som a zamkol chatu. Nastúpil som do auta a vyrazil na letisko.

Zastavím ju!

Tak máte tu novú časť dúfam, že sa páči :) snažila som sa to napísať tak aby som Vás čo najviac upútala. Ďalšia časť bude veľmi smutná! Plakala som pri jej písani... :D priznám sa ale je neskutočne hnusná, zlá a smutná... Neviem ako som ju dokázala napísať ale nechajte sa prekvapiť! Ďakujem krásne za 1,2K je to krásne číslo :3 <3

vote&comm

xoxo Mariane