Po prechádzke a úprimnom priznaní sme sa vrátili naspäť na chatu. Zdalo sa mi, že je medzi nami ťažký vzduch. Chcela som vedieť o čo ide ale zjavne by sme sa len pohádali. Nechápala som ho ale radšej nech je taký ako by mal kričať.
"Dáš si niečo na jedenie?"
Neodpovedal len vyšiel po schodoch ako slon a zabuchol dvere. Urobila som si toast a k tomu čaj. Môže si robiť čo chce. Nič som mu nepovedala ale on ako inak bude tvrdohlavý. Musím ísť za ním a zistiť čo sa stalo. Pár minút pozeral do mobilu a hneď bol mrzutý. Po špičkách som prešla k izbe a otvorila dvere.
"Austin, ja...," šepla som lenže jeho hlas ma zahriakol.
"Chcem byť sám!"
"Lenže ja sa chcem s tebou porozprávať. Všetko bolo v poriadku a potom si zrazu začal byť takýto," vyletelo zo mňa bez váhania a okolkov.
"A vieš prečo som taký?"
Jeho otázka bola vážne nepochopiteľná. Ako to môžem vedieť? Niečo mu sadlo na nos a musí si to vybiť na mne. Ja nemôžem za jeho nálady.
"Nie."
"Pretože môj brat, to vyhral. Zajtra bude prehlásený za prezidenta Ruska. Thea týmto sme skončili."
Dych akoby ma neposlúchal. Moja hlava mala jasno v tom čo sa stane. Hneď zajtra ma bude hľadať asi najlepšia zložka mafiánov, len aby ma odovzdali do rúk Jasonovi. Moje nohy tam stáli a ústa akoby nepoznali slová. Pery boli stiahnuté do tenkej čiary a ja som sa nemohla ani na jedno hlúbe slovo alebo prikývnutie. Po chvíli som to bola zase ja.
"A čo? To neznamená, že za to môžem ja," do očí sa mi tlačili slzy.
"Ja viem, prepáč ale veľmi sa o teba bojím."
Moje ruky vystrelili k tým jeho a jemne som ho objala. Majetnícky ma k sebe pritiahol a snažil sa ma upokojiť. Čo ak zajtra budem ležať pripútaná niekde v Ruku? Bude ma biť a využívať ako odpad.
"Nikdy mu nedovolím aby si ťa zobral. Aj ja mám svoje kontakty. Nie je jediný kto nosí meno Ivanou."
Pousmiala som sa mu do hrude a potom ma niečo napadlo.
"Musíme sem presťahovať môjho brata aj so snúbenicou. A samozrejme Thomasa."
Nič na to nepovedal len niekomu zavolal. Po hodine už som objímala Mike a Thomasa. Mali izby v inom krídle ako mi. Suzi s malou Rebekou v brušku si šli ľahnúť a ja som nechala Thomasa aby sa hral sám. Mike ja a Austin sme museli prebrať to čo sa práve stalo.
"Po prvé," prehovoril Mike, "je prezident. Prejde mu zjavne všetko. Máme výhodu, že aj mi máme za sebou ľudí. Lenže, on ich má podstatne viac. Celá polícia a úrady sú v jeho moci. Musíme sa skrývať a až keď naberieme silu a získame kontakty budeme môcť zaútočiť. Máme v podstate viac peňazí ako on, hlavne po otcovi ale tie nesmieme minúť."
A potom ma to napadlo. Trezor v NYC. Viem o ňom len ja a tak to doteraz malo ostať. Ale je ten správny čas prezradiť to? Je!
"Mike otec mi ešte pred smrťou dal kľúčik ktorá nosím na krku. Je to kľúč od trezora v NYC. Malo by tam byť aspoň 13 miliónov dolárov ak nie viac. Otec nechcel aby som sa tam pozrela pokiaľ to nebude nutné."
Podala som Mikovi kľúč a on si ho obzrel. "Thea tu máš, zajtra letíme do NYC!"
Austin sa na mňa pozrel, akoby som sa už nemala vrátiť. Trhalo mi to srdce. Musím odletieť ale hneď potom sa vrátim. Prídem a budeme mať aspoň na chvíľu pokoj.
***NYC***
Ráno o tretej som sa ako tak vytrepala z postele a zbalila si veci. Pri dverách sme už boli nastúpený o štvrtej a lúčili sa. Najťažšie bolo rozlúčiť sa s Austinom.
"Láska daj na seba pozor. Prosím aby si sa vrátila v poriadku."
Pobozkal ma na pery ja som mu bozky vrátila. Prerušil nás až hlas Thomasa.
"Moja sestra je bojovníčka vie sa o seba postarať a nebozkávaj ju toľko je moja!"
Ten drobec vždy vedel ako odľahčiť situáciu. Nakoniec sme nastúpili do auta a Mike nás odviezol na letisko. Súkromné lietadlo bolo prichystané a tak sme do neho naložili batožinu. Pohodlne sa usadili a čakali na odlet. O tri hodiny by sme mali byť v NYC.
Môj let bol ako inak nudný a tak som zatvorila oči a spala. Zobudil ma až zvuk štrku. Počkať a som už v aute.
"Ahoj Thea, nechcel som ťa budiť a tak som ťa naložil do auta. Sme vo firme."
Dotkla som sa kľúča pod tričkom a vystúpila z auta. Každý vo firme na mňa len nemo pozeral Mikovi odstupoval a obdivuhodne na neho pozeral. Výťah nás zviezol až do suterénu kde bol trezor. Dostali ste sa tam len s otlačkom palca. Mojim a predtým otcovým. Vystúpili sme v kancelárii kde všade naokolo boli fotky mami a nás. Zrejme tu otec trávil dosť času. Kľúč som spod trička vybrala a zastrčila do zámku. Keď sa obrovské kovové dvere otvorili padla mi sánka. Tak toto istotne nebolo len 13 miliónov. Ak tu nebolo celé bohatstvo Ameriky tak som Kleopatra.
"Preboha Thea tak toto nemôžme zobrať. Prídeme nabudúce, budeme vedieť koľko tu toho je."
Súhlasila som sním a zamkla trezor. Vyšli sme z výťahu a vtedy som pochopila čo sa tu dialo. Všade naokolo bolo kopu mužov v oblekoch a medzi nimi bol aj ten slizký had. Jason! Z kabelky som vytiahla zbraň a namierila na neho.
"Ale, ale Thea takto sa víta tvoj priateľ?"
"Chvála bohu nie si môj priateľ!"
V tej chvíli som uvidela padať Mikovo telo na zem a zbraň spadla tiež. Pribehla som k nemu a zdvihla mu hlavu. Guľka mu zasiahla nohu. Zavolala som záchranku ale nikto mi vytrhol mobil.
"Bude v poriadku, záchranka je na ceste ale ty pôjdeš so mnou!"
Musím to pre neho urobiť,
"Prepáč Mike, odkáž Austinovi, že ho milujem," šepla som ale Jason ma počul. "Kde mám istotu, že príde záchranka?" No to som už videla ako ho nakladajú na nosítka a kontrolujú ľudí či sú v poriadku.
Nastúpila som do Jasonovho auta a bola ticho. Je koniec týmto sa môj život končí. Buď ma zabije alebo ubije k smrti. Budem jeho slúžka.
"Thea, dobre vieš, že si nemala utekať," prehovoril svojim hlbokým hlasom.
"Nikdy neprestanem utekať!"
Tak je tu nová časť a konečne poriadna. Budem rada za kommenty aj vote :) Ďakujem za tak úžasných čitateľov ako ste vy. :-O :3 <3
vote&comm
xoxo Mariane
أنت تقرأ
Show me who I am
أدب الهواةZachránili sme sa len o chlp. Musí mi pomôcť aj keď jeho pomoc by som nikdy nečakala. On mi pomôže pochopiť čo sa stalo a mne dôjde že ja pomáham jemu pochopiť čo a deje v jeho vnútri. Ale on sa predo mnou stále zavrie, nedovolí mi nakuknúť do jeho...
