Nicholas sa volá Jason zo súkromných dôvodov :)
------------------------------------------------------------------------
Pozbierala som odvahu a vyšla zo šatníka. Moje bosé nohy sa šuchali po dlažbe a slzy dopadali na moje šaty. Nikdy ma nezničí. Môže ma biť a ponižovať no vždy budem mať silu vysmiať sa mu do očí. Vošla som do izby ktorá je odo dnes mojim vezením.
Šaty zo mňa spadli a ja som zhíkla. Na mojom boku bolo otlačených päť prstov a ruky boli celé modré. Zbil ma a vôbec mu to nie je ľúto. V skrini som našla jeho tričko a zobrala si ho. Tak strašne chcem z tade vypadnúť. Moji kamaráti si myslia, že som zmizla a nezaujímajú sa o mňa. Aspoň vidím, že som im bola dobrá len na peniaze a vstupenky na vychytené večierky. Konečne sprcha! Kvapky vody dopadali na moje dobité telo a ja som aspoň na chvíľu zabudla. Po teplej sprche sa moje nohy rozhodli poslúchať ma. Vyšla som z kúpeľne kde som strávila už dosť času. Na vlasoch som mala turban a na sebe len Nicholasovo tričko a nohavičky. Pozrela som do šuplíka a uvidela jeho fotku s podpisom.
„Pre Jasona Ivanou."Nenašla som tepláky ale objavila som toho na dnes dosť. Rýchlo som sa strhla na zvuk odo dverí. Stál tam a hľadel na mňa pohľadom ktorý nehovoril nič. Podišiel ku mne a prstami mi prešiel po modrine na ruke. Vyhrnul mi tričko a dotkol sa aj tých na boku. Čo to robí? Teraz ho to mrzí, po tom ako ma zbil a všade mám modriny. Bolí ma celé telo a bolestivo mi puká v sánke. Nezabudol ani na tú a jemne po nej prešiel vankúšikmi prstov. Sykla som a do očí sa mi nahrnuli slzy.
„Daj tie ruky dole!" šepla som prosebne, aby to počul. No on nič nerobil, len ma jemne hladil po tvári a čakal na moju reakciu. „Jas daj tu ruku dole!" zvýšila som hlas. Až vtedy som si uvedomila čo som povedala. „Ja... prepáč, nechce..." Zas ma zdrapil za bok a ja som sa snažila potlačiť slzy. Zjemnil stisk a utrel mi slzu z tváre, ktorá sa ja tak dostala na povrch. „Odkiaľ vieš, že ma takto volali?" Pomaly som rukou ukázala na šuplík. Zobral z neho fotku a pozrel na ňu. „Tak ma volala len mama." Nikdy som ho takého nevidela. Bol iný ale stále ten istý idiot. „Naozaj som nechcela, už sa to viac nestane." Zdvihol hlavu a v očiach sa mu zaleskla túžba. Z hlavy mi stiahol uterák a rukou prehrabol vlasy. „Nie, princezná mne sa to páči." Usmiala som sa a on tak isto. Zobral hrebeň a rozčesal mi vlasy. „Tak a nateraz bolo milosti dosť."
Zas ma zdrapil za ruku a hodil na posteľ. Ako som si mohla myslieť, že to bude dobré? Jeho pery sa prilepili na moje a jemne ich rozpohyboval. „Prosím nič som ti neurobila," zašepkala som a snažila sa od neho odtiahnuť. „Urobila, už len tým, že si!" Roztrhol na mne tričko a ja som pred nim ostala len v nohavičkách. Tak odporne som sa ešte necítila. „ Jason nechaj ma prosím." Odtlačila som ho a on ma nechal na pokoji. Zhrabla som nové tričko zo skrine a obliekla si ho. „Prečo si na mňa taký? Chceš ma zabiť, zabi ma ale už ma nechaj na pokoji, prosím," šepla som a zviezla sa na zem. „Neprosíkaj a vstaň!"
Podal mi ruku a ja som vstala. Silno mi držal ruku a priam ju drvil. Viedol ma do obývačky a potom do záhrady. Otvoril obrovský skleník a ja som sa rozplývala. Toľko krásy na jednom mieste. „Máš povolenie tu chodiť každý deň ale len s mojím doprovodom. Ak sa mi nebude chcieť tak tu nebudeš!" Môj úsmev sklesol ale aj tak som sa tešila z toľkej krásy. Aspoň na chvíľu vyjdem z toho väzenia.
„Ďakuje Jason." pousmial sa a odišli sme.
Tak a je tu nová časť :) trochu kratšia, dúfam, že sa páči :D Ďakujem za podporu a krásne ohlasy :3
vote&comm
xoxo Mariane
YOU ARE READING
Show me who I am
FanfictionZachránili sme sa len o chlp. Musí mi pomôcť aj keď jeho pomoc by som nikdy nečakala. On mi pomôže pochopiť čo sa stalo a mne dôjde že ja pomáham jemu pochopiť čo a deje v jeho vnútri. Ale on sa predo mnou stále zavrie, nedovolí mi nakuknúť do jeho...