Show me who I am

Váš šéf

Ráno som ako stopky nabehol do firmy a urobil tam poriadok. Každý musí vedieť, že nie som ako môj otec a so mnou bude firma prosperovať. Vošiel som ešte raz do jej kancelárie a skontroloval či je všetko na svojom mieste. Vošiel som do svojej kancelárie a sadol si za stôl z dubového dreva. Ako malé dieťa som sníval, že tu budem sedieť a každému rozkazovať. Stalo sa ale nejako sa mi to nepáči. Prečo som tak nervózny veď príde len dievča ktorej som zabil mamu. Harry upokoj sa! Nikto zaklopal a ja som oznámil aby vstúpil. Čakal som dievča ktoré bude pekné ale toto bolo naozaj veľa aj na mňa. Svoje hlboké hnedé oči uprela na mňa a jemne sa pousmiala. Videl som ako sa trochu nervózne otáča kvôli mojím očiam na jej dokonalom tele.

„Dobrý deň som Rebeka," povedala hláskom ktorý znel ešte lepšie ako včera.

Ponúkol som jej miesto a ona si sadla oproti mne za stôl.

„Ja som Harry váš šéf. Sme zrejme tom istom veku, môžeme si tykať," povedal som a usmial sa na ňu.

Zaplavovala ma jej vôňa ako niečo úžasné. Sedela oproti mne hádam nádherná žena ktorej som zabil mamu.

„Plat máš na zmluve a kanceláriu kúsok od tej mojej. Keďže si na mojom oddelení nebudem len riaditeľ celej firmy ale aj tvojho oddelenia."

Pozrela na mňa a podpísala papiere. Postavila sa a podala mi ruku.

„Ďakujem ti Harry ani nevieš z akých problémov si ma vytiahol," šepla a otočila sa mi chrbtom.

„To som rád Rebeka," prehovoril som pred tým ako zabuchla dvere.

Keby vedela čo som urobil. Úplne ma očarila. Neviem či je to len chvíľkové ale bola nádherná. Nemal som chuť sa s ňou len vyspať ale chcel som ju spoznať. Vedieť čo má rada akú hubu počúva ba možno aký mala vzťah z mamou. Bolo to len z ľútostia lebo sa mi zapáčila? Harry vieš, že nie si ten správny chlap pre ňu. Zabil si jej mamu a klamať si ju nemohol. Bože čo za sračky to tu trepem. Ona je len žena a nič viac. Možno ju o týždeň pretiahnem a tým to skončí. Na mobil mi zavolal Rory môj dlhoročný kamarát.

„Ahoj Harry tak gratulujem k prevzatiu firmy. Otvoríš mi dvere stojím pred nimi."

Ani som nemusel už stál v mojej kancelárii a podával si so mnou ruku.

„Chlapče stretol som úžasnú krásku. Práve išla o dve kancelárie ďalej od tvojej. Ja krásna," povedal a potľapkal ma po pleci.

Zhostil sa ma hrozný pocit. Nikto by ju nemohol mať, len ja.

„Škoda, že je Dominikova," usmial sa a a nalial si alkohol. „Akože Dominikova?"

Pozrel som na neho zarazene a v mojej hlave sa už spriadal plán ako ho od nej dostať.

„Ona je tu už dlhšie zrejme mesiac a stretla ho. Včera ju požiadal o ruku po tom ako jej niekto zabil mamu. Má ho veľmi rada, len aby ju nepodviedol." Pozrel som na neho a zazvonil mi mobil.

„Harry," hlas mojej mami znel tak hrozne. „Čo si to urobil?"

Zložila a viac som svoju mamu nepočul. Snažil som sa jej ešte dovolať ale nezdvíhala to. Rory na mňa len pozeral a nakoniec odišiel. Ako sa jej toto mohlo stať? Nemôže ju mať skôr ako ja. Nemôže byť jeho. Určite ju čím skôr okašle. Nebude ho baviť a potom bude moja. Ako mi takto mohla pomotať hlavu? Kde je ten Harry ktorý si s každou len užil a odhodil ju. Je možné, že mama mala pravdu a zmení ma žena? Nie! Žiadna žena nie je dosť silná na to aby ma zmenila. Urobil som pár zmien a zvolal poradu.

„Vitajte myslím, že ma každý poznáte ako malého chlapca ktorý tu chodil za otcom. Dnes som váš šéf a mám trochu iné požiadavky ako otec."

Mnohý na mňa zo zatajeným dychom hľadeli ale ja som mal oči len pre Rebeku.

„Prácu budete robiť poctivú a začnete znova zapisovať zmluvy a návrhy do archívu. Každý väčší návrh odovzdáte tuto Rebeke ktorá ho po prerokovaní a dôkladnom spracovaní odovzdá mne."

Rebeka sa na všetkých prívetivo usmiala a pozrela na mňa.

„Všetci určite budete spokojný ďakujem za pozornosť."Každý odišiel len Rebeka ostala.

„Harry potrebovala by som ešte niečo prebrať," prehovorila.

Kráska ja by som rád prebral teba.

„Samozrejme."Sadla si na stoličku a nohy si preložila cez seba.

„Potrebujem ešte nejaké poličky nazvyš. Jedna pani mi doniesla papiere a ja ich nemám kde dať." Pozrel som na ňu a priblížil sa k nej.

„Hneď ich tam budeš mať, len poď nachvíľu do mojej kancelárie a oni ti ch namontujú." Krásny úsmev odhalil jej šťastné oči a rad bielých zubov. V očiach bola bolesti zo straty matky ale tvárila sa dobre. Ja som vlastne ani nemal vedieť, že je jej mama mŕtva.

„Ďakujem Harry," prešla okolo mňa a povedala to celkom zvodne.

Nie to len mne sa to zdalo. Vošla do mojej kancelárie a sadla si na sedačku. Pozrela na kávovar.

„Dáš si niečo?"ukázala na kávu a ja som prikývol.

Dal by som si teba, zas ten môj hlas. Urobila nám kávu a počkala kým nám neprišli oznámiť, že poličky sú na mieste. A potom jej zazvonil telefón a moja ľútosť ku nej pominula.

„Tak zajtra ľúbim ťa Dominik," povedala mu a zasnene sa usmiala.

„Fajn poličky máš a teraz do práce," povedal som tvrdo a uvidel ako sa trochu zľakla.

Tak jej treba! Dnes u mňa skončila odo dnes je to len ženská ktorá sa nalepila na mafiána ktorého neznášam.

Takže ženská ktorá sa na neho nalepila :DD ach Harry my ťa už dávno mám prekuknutého :DD Ty ju ľúbiš haha :D áno miluje ju  a myslím, že sme to zistilu už hneď v prvej časti... Neoklame nás... Ďakujem za krásny 4,1K čitateľov a skoro 1K hlasov posledná časť v tomto roku pretože zajtra ideme s mamkou do lesa takže nebudem celý deň písať. Dúfam, že si svoj nový rok užijete a budem rada ak sa mrknete aj na môj druhý príbeh DOHODA, ďakujem :) Šťastný nový rok :) Splnte si všetko čo chcete a nenechajte sa ovplyvniť ľudmi z minulosti. Zajtra je deň kedy si máte uvedomiť, že začína niečo nové a to staré je už preč. Bolí to ale príde niečo dobré. Úprimne nebudte pesimisti. Príde niečo lepšie na to sme tu. A ako sa hovorí Boh dáva najťažšie vojny najsilnejším vojakom :) Držte sa a odpútajte sa. To je to najhlavnejšie, nájsť niečo nové. To je ten zmysel všetkého tu!

comm&vote

xoxo Mariane