Show me who I am

Mám potrebu ju chrániť...

Zobrala som si tašku a vyšla z bytu. Moje auto bolo pod bytovkou a tak som do neho nasadla a zamkla sa. Trielila som domov. Nebaví ma to. Celá som bola dobitá. Popravde ani môj otec ma nemlátil tak ako Harry. Nočná mora. Zavrela som sa v byte a nechcela som vychádzať. Mala som od neho tridsať päť zmeškaných hovorov. Vypla som si mobil a ľahla si na gauč.

Mal by sa môj život volať hra? Vždy to je len o tom kedy stupím na zle políčko a všetko sa začne rúcať. Ráno som sa zobudila najprv som si neuvedomila čo sa stalo. Až potom ma bodlo pri srdci a vedela som čo sa stalo. Vstala som z gauča a vykríkla. Stál v dverách a pozeral na mňa bojazlivým a trochu nahnevaným pohľadom. „Kde si bola?" Zopla som si vlasy a prešla si rukami po tvári aby som sa prebrala. „Kde asi? Predsa tu!" Odsekla som. „Musíme si vysvetliť pravidlá." Povedal a ja som zalapala po dychu. Aké pravidlá?

„Hrajme hru. Budeme spolu na oko aby som ťa ochránil a ty sa budeš tváriť ako moja priateľka." Zasmiala som sa ale vo vnútri ma to lámalo. „Akú hru? O čo to hovoríš? A čo z tej hry budem mať ja?" Nadýchol sa a pozrel sa na mňa odmeraným pohľadom. Bolí to...nie ja vlastne necítim nič. „Ochránim tvojich priateľov aj teba. To z toho budeš mať." Z dňa na deň sa zmení... zmení a nikdy nebude ako pred tým. „Fajn prijímam to aj keď nechápem o čo tu ide. Hlavne, aby boli všetci v poriadku." Posledné slova som skleslo dopovedala. „Tak fajn láska hráme." Pobozkal ma na líce a uštipačne sa usmial. Ako mi tak mohol zmeniť život? Všetko sa zmenilo.

Človek ktorý ma držal a z ktorým som lietala, ma teraz položil na dno lebo ho už nebavilo dvíhať ma. Opustil ma po tom všetkom. Ešte včera so mnou chcel bývať a dnes hral hru? Bojím sa ho. Kde som sa to dostala? Som mafianová „prijateľka". Zajtra už môže byť po mne a jeho to nezaujíma. Ale prečo by mi hovoril, že ma miluje? Zas sú tu tie nekonečné otázky.

Pomoc!

Harry...

Vošiel som do „nášho" bytu a v skrini som našiel jednu jej šatku. Jemnú látku som zobral medzi prsty a privoňal k nej. Tak jemná a zároveň sladká vôňa. Tá vôňa mi dodávala pocit bezpečia a odvahy, no dnes vo mne zlomila všetko čomu som veril. Pomaly to vo mne lámalo ľady, no ak som ju chcel ochrániť musel som s ňou hrať hru. Poslal som pár svojich ľudí pred jej byt a napísal jej správu aby sa nebála. Zachoval som sa ako sviniar a totálny idiot.

Nikdy by mi neopustila čo som jej urobil, a ja nie som odhodlaný priznať to. Chcú ju zabiť a ja som sľúbil, že ju ochránim. Dievča ktorému som vzal všetko teraz odmieta cítiť ma v svojej prítomnosti. Zavolal som ochrankárovi ktorý vždy potajme sprevádzal Rebeku všade. „Peter ja som to dosral." Vrieskal som ako zmyslov zbavený. Teraz tu mohla ležať pri mne a mohol som jej šepkať ako ju milujem ale nie... ja o ňu nechcem prísť.

„Harry ja už neviem... Nemôžeš s ňou byť pretože ju zabijú ale nebuď k nej zlý. Ona ťa miluje. Musím ísť práve mi volá bodyguard ktorý stojí pred jej bytom." Zavesil som a sadol som si na gauč.

Flash back

„Zabijem tu tvoju štetku! Aby si dostal to čo si zaslúžiš."

Zložil Mike. Chcel aby som trpel pretože som bol od maličká naučený aby som zabíjal. A on bol od maličká naučený aby zabil môjho otca. No podarilo sa to jeho bratovi Dominikovi a on sa teraz chcel pomstiť mne. Vedel, že ak zabije Rebeku zloží ma až na dno. A ja si nemôžem pripustiť, že kvôli žene sa zložím. A preto s ňou nemôžem byť. Môj otec ma takto nevychoval! Musím zabiť aby som ochránil Rebeku.

Nechápem to čo sa tu deje ale viem, že ju milujem! Alebo len mám potrebu ju ochrániť?