Show me who I am

Tohto

Moje nohy kráčali k budove v ktorej trónila jeho firma. Buchol som do dverí keď som vchádzal do jeho kancelárie.

„Koho mám zabiť? Hovor!"

Toto bolo prvý krát čo som si otvoril hubu na svojho otca. Nevadilo mi to pretože to bol bastard ktorý celé tie roky mlátil mamu.

„Tohto," ukázal na fotku a potiahol si z fajky.

„Snaž sa nezabiť niekoho iného pri tom ako ho budeš chcieť odbachnúť," zasmial sa a vybafol dym.

„Mám na to ešte rok otec, ešte rok," šepol som a vypochodoval z firmy.

Potrebujem rozptýlenie. Potrebujem nejakú štetku ktorá sa mi hodí pod nohy. Zašiel som do klubu k môjmu dobrému kamarátovi a schytil prvú ktorú som videl.

„Ohohou mladý Orversen..."

Jej telo dopadlo na posteľ a keďže mala a sebe len spodné prádlo bolo hneď dole.

„Ak o tom niekomu povieš tvoja hlava skončí rozstrelená na chodníku," šepol som jej do ucha a urobil cucflek na krku.

„Samozrejme zajačik," za túto prezývku schytala facku.

Keď som do nej zasunul uľavilo sa mi. Moje oči sa pozreli na strop a telo ďalej búšilo do nej. Len vzdychala a svoje ruky presunula na môj zadok. Jej malé krehké telo som si prehodil na seba a nechal ju tak jazdiť. Celý čas som si užíval pohľad na ňu ako vzdychá slasťou a užíva si minúty so mnou. Vie, že jej zaplatím pekné peniaze. Urobil som sa a ona hneď po mne. Tieto krátke vzrušenia boli o ničom. Chcem dievča také na ktoré sa pozriem aj po týždni a bude ma priťahovať ale tu u nás je to nemožné. Žiadna tu nie je tak nevinná, aby sa ma bála a urobila všetko čo chcem. Na posteľ som jej hodil stovku a odišiel. Mením sa na zviera ale popravde mi to nevadí. Moji rodičia sa o mňa nezaujímajú a mama ani nevie kto som. Podľa nej mám ešte stále desať a sedím jej pri nohách alebo pečiem zasraté koláčiky. Nie ja už nie som ten chlapec ktorým som bol. O rok zastrelím prvého človeka a to už nebudem Harry ktorého poznala ale stále to bude žena ktorú jedinú ľúbim. Ľúbim svoju mamu. Nechal som jej odkaz a presťahoval sa už do svojho bytu. Neznesiem jej ľútosť a to ako veľmi sa podobám na otca. Len ja môžem mať takú hroznú rodinu, len ja musím toto prežívať.  Celý zvyšok sedemnásteho roka som prepil a prežúroval. Nemal som čo robiť, každý deň to bolo o tom istom. Párty, zbaliť babu  aráno ju nechať s opicou v posteli.

Osemnásť tu bolo hneď a ja som vedel čo ma čaká. Nebál som sa ale moje svedomie sa po kúskoch rozpadalo. Moja hrdosť rástla a moja bolesť pohltila všetko okolo mňa. Zbalil som si veci a prišiel ku otcovi. Na moje narodeniny zabijem človeka. Veci aj zbraň som už mal so sebou a nastúpil do lietadla. Ak by som o tom niekomu napísať skladalo by sa to len z jedného slova. Zabil som! Len netrval tak dlho aj keď by som si to prial. Otcovi muži už čakali na môj príchod a hneď ma oboznámili zo situáciou. Ten muž sa teraz nachádza v Londýne pred budovou kde sídlili kancelárie. Musíme tam hneď ísť a z auta na neho vystreliť. Má veľa mužov okolo seba. Sú vždy prezlečený ako civilisti a tak ma nemôžu poslať von. Ak by sa mi niečo stalo otec by ich postrieľal.

Auto prechádzalo okolo a ja som uvidel toho sviniara. Smial sa a za ruku držal zrejme svoju manželku. Cez pootvorené okno som namieril a vtedy ho niekto strhol k zemi. Nemohol som zastaviť guľku ani zmeniť jej smer. Mohol som len dúfať, že zasiahne cieľ. Márne... Prevŕtala hlavu naozaj peknej žene v strednom veku. Nezaujímali ma nariadenia ani príkazy. Vybehol som z auta a utekal k nej. Bola mŕtva. Na chodníku ležala jej peňaženka a tak som schmatol fotku zrejme jej dcéry. Musím ju nájsť. Musel som sa postarať aby netrpela kvôli mne. Čo ak mala len mamu. Pozrel som na jej meno a zapísal si ho. Sanitka tu už bola atak som len pošepol. Prepáčte...

Celým mojím telom prešla zlosť. Za toto neznášam môjho otca. Nechal som najlepších chlapov nájsť jej rodinu a aj jej dcéru. Hľadel som do jej hnedých očí a typoval, že je zrejme tak stará ako ja. Bola naozaj nádherná.

„Pane  jej dcéra Rebeka, máosemnásť, tak ako vy. Nemá otca ten bol zavretý za obchodovanie s alkoholom a za domáce násilie. Práve dnes odletela do Ameriky, žiadala o miesto vo vašej firme."

Mojej? Pravda veď mám osemnásť a otec napísal majetok na mňa. V zmluve je to presne napísané. Dosiahne osemnásť a všetko je jeho.  Môžem ju prijať bez toho, aby to otec vedel. Nemôžem to tak robiť s každým komu zabijem mamu alebo otca ale teraz musím. Bola to moja prvá obeť.Lietadlo stále čakalo na letisku a atak som už v ňom prijal jej žiadosť. Vytočil som jej číslo a čakal.

„Pro-prosím," prehovoril ku mne jemný hlások.

Počul som ako vzlyká ale nemohol som zmäknúť. Som Harry Orversen!

„Tu je pán Orversen mladší. Prijal som vašu žiadosť. Zajtra sa o siedmej dostavte do mojej kancelárie prerokujeme všetky vaše a moje požiadavky."

Zložila ale ešte pred tým som počul niekoho hlas ako jej povedal, že nájdu vraha. Zničil som jej život. Podľa fotky som vedel aká je nádherná a čakal čo všetko sa zajtra stane. Vošiel som po prílete do firmy a zariadil jej kanceláriu. Cítim potrebu pomôcť jej, zabil som jej mamu a to sa nedá odpustiť.

Vždy keď sa na ňu pozriem uvidím prestrelenú hlavu a tú bolesť ktorá ma zachvátila.

Ľudia hlásim sa  s novou časťou a dúfam, že sa páči :) Chce krásne poďakovať za 4K čitateľov ani neviete ako si to vážim.  Veľmi ma teší, že aj o druhej ráno to číta 20 ľudí. Možno, že len jeden ale prečíta si 20 častí :D ach to moje polemizovanie :DD Ďakujem

comm&vote

xoxo Mariane