Show me who I am

Podmienky

Vnikol do mňa a ja som vykríkla. Prirážal viac a viac. Nevládala som ho od seba odstrčiť. Bol silnejší. Keď posledný krát prirazil pobozkal ma na brucho a zvalil sa vedľa mňa.

„Rebeka toto bolo úžasné."

No ja som sa už neozvala. Nevládala som. Len mi slzy stekali po tvári ako malé kvapky dažďa. Ráno som zacítila jeho ruku na mojej. Vyskočila som z postele.

„ Daj mi pokoj nechcem ťa už vidieť. Ty sa ma už nikdy nedotkneš rozumel si." Postavil sa ku mne. „Si odporný sviniar ktorý využíva peniaze aby si získal niekoho kto ťa má rád. A teraz si zneužil mňa , znásilnil si ma. Si odporný, neznášam ťa a ver , že to len tak neostane " Vylepil mi. „Ty si naozaj myslíš , že ti niekto bude veriť. Si na omyle. Ja a ty. Veď to nejde dokopy si obyčajná asistentka a ja, ja som miliardár.Spamätaj sa."

Obliekla som si svoje rifle a vyparila sa z izby. Zavolala som Laile aby po mňa prišla. Nastúpila som do jej auta. Sme kamarátky od základnej a keď videla , že nie som v poriadku nič sa ma nepýtala. Odviezla ma domov. Bola som na dne.

Strhla som zo seba jeho tričko a hodila ho do koša. Ľahla som si do vane. Mala som chuť utopiť sa. Prečo môj život nemôže byť aspoň raz v pohode? Všetko sa musí dokašľať. Hodinu som ležala vo vani a priala si necítiť jeho vôňu, necítiť nič s ním spojené. Tak veľmi mi ublížil. Zabalila som sa do uteráka a zavolala Laile. Všetko som jej vysvetlila.

„Rebeka a čo bude teraz? Dúfam , že ti dá pokoj. Sviniar jeden mám chuť zabiť ho."

No vtom do jej bytu vošiel jej synček ktorého si adoptovala a musela končiť. Ľahla som si do postele a zakrútila sa do deky. Dofrasa všade bola jeho vôňa. Všade bol on. Kúsok z neho zostal vo mne. Navždy budem cítiť ten dotyk jeho rúk na mojom tele. A zacítila som ich tam zas.

„Harry... dofrasa to nemyslíš vážne?"Zašepkala som.

Otočila som sa k nemu. So slzami v očiach som prešla popri ňom a obliekla som sa v kúpeľni. Zamkla som. Ostala som sedieť na koberčeku pri dverách so slzami v očiach.

"Rebeka poď von ja... potrebujem sa s tebou porozprávať." Určite. „Potrebujem teba." Zašepkal. Zdalo sa mi to alebo to povedal naozaj? Preboha Rebeka čo si to nahováraš on by to nikdy nepovedal. A vlastne ako sa dostal dovnútra? Otvorila som dvere a vyšla. Ja naozaj neviem prečo? Cítila som , že s ním musím hovoriť.

„Harry čo chceš? Povedz to rýchlo a pakuj sa z tade inak si to rozmyslím a vyhodím ťa hneď. Hovor!" Zvrieskla som a on sa mi dotkol ruky. „Rebeka... neviem čo mám povedať. Naozaj neviem." Sadla som si na koberec a on si sadol oproti mne. „Ja viem , že ma zjavne nechceš vidieť a ani počuť ale bol to alkohol. Keby som nebol taký idiot a ovládal by som sa nič by som ti neurobil. No ja som sa neovládol."

„Sám si si to priznal. Ale určite si vnímal čo sa deje. Prosím nerozprávajme sa o tom pretože je mi zle. Zle z tej noci, zle z teba, zle z toho sveta. Zle z toho , že...." Nemohla som to dopovedať. Tento rozhovor bol čudný. Cítila som sa zle ale zároveň som sa čudovala , že sa Harry prišiel vyhovárať.„Ja... proste je mi to ľúto, a nechcem aby si trpela."

Vstala som a on ma zastavil. Zas sa ma dotkol. Buchla som ho. Čakala som , že sa mi vráti rana ale nič. Nestalo sa nič. Stál tam a v očiach mal slzy. Bol to iný Harry. Mal kruhy pod očami a jeho vlasy mu padali do tváre. Nemôžem si pomôcť no nebol to on. „Ja viem , že ma nechceš vidieť a verím ti ale Rebeka ja potrebujem počuť , že mi odpúšťaš." Zasmiala som sa a otočila sa od neho. Nebude vedieť ako plačem. „Neodpúšťam ti a teraz vypadni. Vypadni hneď!" Otvoril dvere ale nechal ich pootvorené. Išla som ich zavrieť keď som počula šušťanie pri dverách. Vošla som do haly a uvidela kyticu ruží a macka ktorý bol vyšší ako ja. Bol nádherný. Vonku pršalo a tak som macka aj ruže zobrala dovnútra.

Položila som ruže do vázy a macka som si k sebe privinula. Dofrasa, voňal za ním ale najhoršie na tom bolo , že sa mi ta vôňa páčila. Vyšla som von pretože niekto zvonil. Pred dverami stál Harry.

„Dúfam že sa ti páčilo prekvapenie. Rebeka prosím dovoľ mi ti ukázať , že nie som ako si myslíš." Pohladkal ma po vlasoch. „Harry dosť, ten medveď bol nádherný ale tým to nespravíš. Keby si bol iný povedal by si mi, že ma neznášaš a dal by si mi pokoj."

A potom sa stalo.... Vytiahol ma do dažďa. Bola som neskutočne prekvapená.

On ma... pobozkal.

Harry ma pobozkal. Nebol to bozk z pretvárky ani z dôvodu ktorý som si nevedela vysvetliť. Bol to bozk z vášne a...ale nie nebol z lásky. Odstrčila som ho. Stáli sme v našej záhrade pretože ruže boli pri zadnom vchode.

„Harry o čo sa pokúšaš?" Hlavu si zaboril do mojich vlasov.

„Získať ťa o to sa pokúšam." Objala som ho. Zrazu ma zdvihol na ruky a odniesol do mojej izby. „Harry prestaň sa hrať na gentlemana a odíď." Zobral jednu ružu z môjho stola položil mi ju na ruku.

„Ja...Rebeka trápi ma , že ma nechceš vidieť, že nechceš aby som bol v tvojej prítomnosti a aby som sa ťa dotýkal. Chcem byť pri tebe. Prosím Rebeka dovoľ mi to." Sadla som si a v ruke hladila lupienky ruže. „Harry nikdy to nebude dobré ale som ochotná dať ti druhú šancu."

V očiach mal iskričky, ktoré však o chvíľu zhasli.

"No... mám však podmienky!"

Ďakujem za 15 prečítaní, neskutočne si to vážim <3 a dúfam že sa Vám môj príbeh páči... :-*