Show me who I am

Páči sa ti tu?

Ostala som sedieť a nevystupovala z auta.

Otvoril dvere a odopol mi pás. Zobral ma okolo pásu a prehodil si ma cez plece. Trochu mi zavadzalo brucho ale to vôbec nevadí. Snažila som sa ho udrieť ale zjavne mal skúsenosti s unášaním ľudí. „Harry dosť!" Položil ma na nohy a zamkol dvere. „Toto nemyslíš vážne, takto to chceš? Budeme sa naťahovať a jeden druhého provokovať? Nie sme malé deti!" Zobula som sa a sadla si na sedačku. Vedela som, že ma domov nepustí a nemienila som sa s ním hádať. Zapla som si televíziu a na ruky som zobrala Black. Schúlila sa na mojich nohách a zaspala.

 Harry si sadol čo najďalej odo mňa. Neodpustila som si uštipačnú poznámku. „Ja nehryziem." Posmešne zdvihol obočie. Tak som to na ňom neznášala! Znamenalo to, že žartoval a mal zo mňa zábavu. Pozerali sme film a nakoniec sme si pozreli horor. Zrazu vyskočil krvavý muž spoza kríku a ja som sa rýchlo a automaticky pritúlila k Harrymu. Pritúlil ma k sebe a zrazu si uvedomil, že to medzi nami nie je dobre. Pozreli sme sa na seba a nepustil ma. „Harry pusti ma!"

Môže byť rád, že sa na neho pozriem a nie ešte s ním hovorím a objímam. Zabil mi mamu a to sa tak ľahko neodpúšťa. Nie som si istá či mu to vôbec chcem odpustiť. Chcem ho naspäť cítiť  pri sebe? Neviem čo chcem. Pozrela som sa na hodinky. Bolo jedna hodina po polnoci. „Idem spať Harry." Povedala som a šla do hosťovskej izby. Otvorila som ju keď Harry zdola skríkol: „Neotváraj ju...." No ja som zasvietila svetlo a sánka mi padla až k nohám. Modro biela izbička, krásna mala postieľka a nádherné hračky. Nálepky so zvieratkami a krásne farby. „Rebeka to malo byť prekvapenie..." Otočila som sa k nemu a objala ho. Jemne a nezáväzne ale on ma k sebe pritiahol. „Pre naše bábo." Odtiahla som sa a šla do našej bývalej spálne. „Bude spať v obývačke, dobrú Reb." Prikývla som a ľahla si. Toto urobil on sám? Ako si mohol myslieť, že by som mu to odpustila?

Ten chlap nie je v poriadku! Je zaľúbený!

Harry...

Ustlal som si na gauči. Aspoň som vedel, že je Rebeka v poriadku. V tom jej pochybnom byte som sa o ňu bál no ona sa ho nechcela vzdať. Bol to jej byt, vždy sa ta mohla vrátiť. Zamkol som dvere a zaspal. Počul som jemné vŕzganie podlahy. Otočil som sa a videl Rebeku ako pije vodu. Je tak nádherná. Tváril som sa, že spím. Prešla okolo gauča a otvorila terasu. Zobrala deku zo stoličky sadla si na gauč vonku. Oblial ma studený ale príjemný vietor. Otvoril som oči a videl ako sa pozerá na mesiac. Po líci jej stiekla slzy. Lámalo ma to keď som ju videl plakať. Najkrajšia bola keď sa usmievala. Bože niekedy som ženu poznal len na to aby som si užil. Okolo mňa boli len ženy ktoré chceli peniaze a sex. Ale táto, veď ona ja asi z Marsu.

Nechce peniaze, nechce šperky ani sex. Chce aby ju niekto miloval. Vidí v každom len to dobré. Zbalila ma svojím myslením a nie telom. Je nádherná. Otočila sa, ja som rýchlo zavrel oči. Vzdychla si a vošla do vnútra. Zavrela dvere a šla naspäť do postele. Ráno som sa zobudil a šiel som sa na ňu pozrieť. Bola v mojej mikine. Zrejme ju vytiahla zo skrine. Bola jej veľká a vyzerala v nej ako v šatách. Zobral by som ju na koniec sveta a nikdy ju už nepustil. A kto mi bráni uniesť ju? Nikto! Zbalil som svoje veci a jej kufor ktorý tu nechala a dal ich do kufra. Zobral som ju jemne na ruky a položil na sklopené sedadlo. Spala ďalej!

Black som dal do záhrady ku susedovi jeho dcéra sa o ňu postará. Zamkol som auto z vnútra a naštartoval. Vyzerala ako anjel keď spala. Rozhodol som sa, že ideme na chatu. Je to len hodina cesty po diaľnici a budeme tam sami. V strede lesa jediná chata. Bude sa hnevať ale keď uvidí tu prírodu nebude chcieť odísť. Zapol som kúrenie a prikryl ju ešte jednou mikinou. Po pol hodine cesty sa jemne pomrvila a otvorila oči. „Harry... kam ideme?" Povedala a pretrela si tvár. „Nemôžem ti to povedať." Odvetil som a sústredil sa na cestu. Jej reakcia ma prekvapila. „Fajn, len mi neublíž." Musí mi dôverovať, aspoň trochu si ma váži, no nemiluje. Nikdy, ma už nebude milovať! Pomaly som šiel po lesnej ceste a zatočil do ešte hustejšieho lesa. Zastavil som pri obrovskom zrube a odomkol auto. Rebeka vystúpila a pozrela sa okolo seba. Všade bol sneh a pomaly tma. „Páči sa ti to tu?" Pozrela sa na mňa. „Až na to, že si ma uniesol je to tu nádherné."

Ona je tak dokonalá. Ako som si mohol myslieť, že by som bez nej mohol žiť? Vošli se do vnútra a Rebeka zhíkla.

Rebeka...

Vstúpila som do zrubu kde bolo teplo a krásna vôňa dreva. Vysoký strop a celá jedna stena bola presklená. Na tak obrovský priestor to tu bolo útulne. Kamenný krb ktorý siahal až po strop a krásne kožušiny na zemi. Postavila som sa k stene ktorá bolo zo skla. Pozrela som hore a videla, že sklo pokračuje aj na druhé poschodie a zrejme aj na tretie. Vonku som videla, ako veľké to je. Malo to tri poschodia. Kuchyňa bola obrovská aj so stredovým pultom a obrovským dubovým jedálenským stolom. „Rebeka poď so mnou hore." Harry ma chytil za ruku a viedol na tretie poschodie.

Vyšli sme do obrovskej knižnice. Celé tretie poschodie bola knižnica a hore sklenený strop. Jedna stena a strop boli sklenené a ďalší vysoký strop. Dubové police plné tých najdrahších kníh. Harry ma viedol ku jednej polici a potiahol za knihu. Celá sa od hora kde som ani nedovidela, otvorila a predo mnou bola obrovská izba. Preboha čo je toto? Palác? Vstúpila som a polica sa zatvorila. Strop bol stále sklenený ale steny tu už boli na každej strane celé zo skla. Až na jednu. Za čelom postele bola ďalšia obrovská zbierka kníh. Závesy na oknách boli bielo čierne. Posteľ mala baldachýn a neskutočne veľa vankúšov. Bolo o tu ako v raji.

„Páči sa ti to tu Reb?"