Pozrela som na bielu tylovú látku predo mnou a zachvátila ma panika. Chcem ísť domov. Budem musieť mať na sebe tieto šaty a povedať to hrozné slovo. Tri hlásky no toľko bolesti a klamstva.
"Prečo na nich tak pozeráš?"
"Nechcem sa za teba vydať!"
Nenávistne na mňa pozrela skrčil obočie. Pravda vždy bolí. Bolí vedieť, že sa všetko rúca a vy s tým nič nemôžete robiť. Musíte sa len prizerať ako sa všetko rúca. Celý živor by som prirovnala k domčeku z kariet. Zlo je vánok ktorý to sfúkne. A nakoniec príde silný hurikán ktorý zmätie všetko z povrchu zemského. Už viem prečo sú hurikány pomenované po ľuďoch. Pri Jasonovi som to pochopila. Jeho pohľad bol stále na mne a ja som len čakala. Pred búrkou je vždy ticho.
"Nepýtam sa ťa! Urobíš to a viac sa o tom nebavíme, alebo chceš to čo si naozaj zaslúžiš?"
Myslel tým bitku, nebodaj ďalšie znásilnenie. To, že som včera urobila chybu neznamená, že to urobím druhý krát. Vyspala som s a sním len a len z povinnosti. Tak isto sa aj vydám!
"Lenže čo by si mi mohol urobiť? Udrieť ma, to si zaškrtni splnil si to. Znásilniť ma dve bodky, podarilo sa ti to dvakrát. Uniesť ma, veď to si urobil tak čo? Čo mi ešte chceš urobiť? Zabiť ma... poslúž si, takto nikdy nebudem chcieť žiť!" Slzy ktoré boli čisté ako diamant mi padali na líca. Zabi ma! Ozýval sa mi môj hlas v hlave.
"Musíš sa za mňa vydať a viac sa o tom nebavím! Zajtra je svadba v kostole. O štvrtej po teba príde sestra môjho otca Alexandra," prehovoril a tromi krokmi zmeral izbu.
"Budeš krásna nevesta," jeho šepot mi znel ako krik.
Moje srdce kričalo tiež. Nebudem s ním! Odmietam sa tak ľahko poddať. Vždy mi mama vysvetľovala, že som žena. Tá to bez muža dokáže, presne to mám v pláne. Zvládnuť to sama. Ukázať tomu namyslenému idiotovi, že som žena! Žena ktorá ho zničí!
Žena- zázrak boží, v tele diabol!
*** Deň svadby***
Moje vlasy boli rozpustené a padali na moje trochu zakryté ramená. Na perách som mala jemný ružový rúž a oči zvýraznené linkou. Šaty mi sedeli ako uliate. Alexandra bola v podstate veľmi milá žena. Za hodinu ma nachystala a veľmi dobre sme sa porozprávali.
"Si krásna Thea," povedala a na pery mi ešte naniesla rúž.
"Vďaka."
Na nohy som si obula topánky a prehodila kožuch. Vonku bol sneh a mne pomaly začínalo byť chladno. Len na ruky pretože ostatok môjho tela bol pod "tonou" látky. Vyšla som z domu a nasadla do limuzíny. Kostol v ktorom som sa mala vydávať bol tak krásny, a čistý. No ja som cítila, že sa vzdávam. Musím konečne niečo so svojim životom urobiť! Vystúpila som a kráčala uličkou až k oltáru. Nebol tu otec, aby ma odviedol k oltáru. Nebola tu mama, aby plakala. Bola som tu len ja, aby som bojovala! Sama za seba!
Pristúpila som k Jasonovi a pozrela na kostol za mnou. Nebolo tu už ani jedno voľne miesto. Pár ľudí som tu poznala ale to bol len malý kúsok. Tak veľmi mi chýbala Toria a Thomas. Chcela som ich tu aj Mika so Suzan a malou Rebekou. Austin! Ten tu mal byť a zachrániť ma. Chcem aby tu vtrhol a niečo povedal. To ako veľmi ma ľúbi a bojuje o mňa. Lenže on tu nemôže byť. Všade naokolo sú muži so zbraňami a oni by ho rozstrieľali. Nemali by zľutovanie a to ma bolelo najviac. Chcem aby tu bol ale zároveň aby sa o tomto ani nedozvedel! Ako je Mikovi? Chcem vedieť či môj brat môže chodiť lenže to mi nikto nepovie. Ako sa ma Thomas a či na mňa myslí? Chcem ísť domov!
"Pani Thea Orversnová beriete si tuto pána Ivanoua?"
Farár sa spýtal to čo som nechcela počuť. Dýchaj a počítaj.
Raz..
Dva...
Tri...
Štyri...
Päť...
Šesť...
Sedem......
"Stojte, ja nesúhlasím s týmto zväzkom!" Austin!
Nie nie toto nie je dobré! Jason ukázal na balkón a ja som tam uvidela odstreľovača. Mieril na... Austin!
"Beriem si ťa Jason, a budem tvoja manželka!"
Jason povedal áno a jemne ma pobozkal. Slzy mi stekali po lícach a ja som nevedela čo mám robiť. Pozrela som na Austina. Pozrel na balkón a pochopil. Smutne som na neho pozrela on sa len pobral preč. Je koniec! Vzdala som sa vlastného života! Vzdala som sa...
Nová časť je na svete a ja ďakujem za 3,1k čitateľov :)
comm&vote
xoxo Mariane
KAMU SEDANG MEMBACA
Show me who I am
Fiksi PenggemarZachránili sme sa len o chlp. Musí mi pomôcť aj keď jeho pomoc by som nikdy nečakala. On mi pomôže pochopiť čo sa stalo a mne dôjde že ja pomáham jemu pochopiť čo a deje v jeho vnútri. Ale on sa predo mnou stále zavrie, nedovolí mi nakuknúť do jeho...