Grace Brownová

4.kapitola - V nákupnom centre

Je tu prvá kapitola v novom roku! ^^ Chcem sa vopred ospravedlniť, ak sú v  nasledujúcom texte nejaké chyby, no bolí ma strašne hlava, tak som sa veľmi nesústredila pri oprave. Chcela som však kapitolu dnes pridať. :) Samozrejme, prajem Vám šťastný a veselý nový rok 2016, veľa zdravia, šťastia, úspechov, hlavne len to dobré!!! :)) A ďakujem za doterajšiu podporu! :3 Prajem príjemné čítanie. ;)

Sychravá sobota... Od mala som milovala sychravé počasie, jeseň, kedy padali farebné listy zo stromov a aj zimu plnú snehových závejov. Ale čo je veľa, to je veľa! V tú sychravú sobotu na mňa doľahla nuda, ktorú som tak nenávidela.

Ráno som si dopriala dlhý spánok. Dopomohlo tomu aj jemné mrholenie. Drobné kvapky dopadali na moje okno so zvukom, ktorý ma uspával. Avšak potom som sa už zobudila a nie a nie zaspať. Sadla som si na posteľ, pozrela do okna. Obula som si teplé papuče a strapatá sa vybrala do kuchyne.

Mamina už bola dávno hore spolu s ocinom. Určite stáli niekde v rade pri pokladni v obchode. Na krajec chleba som si natrela len maslo a sadla si do obývačky na gauč. Zapla som detské rozprávky. Najradšej som sledovala Toma a Jerryho, ktorí v tej chvíli ovládli detský kanál. Popri sledovaní obľúbených postavičiek som jedla chlieb.

Neskôr prišli rodičia z (tak ako som si myslela) nákupu a mama ma okamžite poslala prezliecť sa. Spolu sme si dali raňajky, aj keď som už jedla. Mame som pomohla vybaliť nákupnú tašku, asistovala som jej pri varení (možno aj zavadzala) a hrala sa s bábikami. Od obeda sa začalo vyjasňovať, preto som odišla na záhradu. Hojdačka zavesená na strome bola mokrá. Vzala som vreckovku a starostlivo ju poutierala. Chvíľu som sa hojdala, no vyrušila ma mama – volala ma dovnútra.

„Prečo si sa hojdala na tej studenej hojdačke? Ešte prechladneš!" zvolala mama, krútiac hlavou. „Máš návštevu." Rukou ma potlačila k pootvoreným vchodovým dverám.

Za dverami stál ako socha Christopher, na hlave mal kapucňu a ruky za chrbtom. „Ahoj," pozdravil. Spoza chrbta vytiahol pravú ruku, držiac sáčok s dvoma rožkami. „Máš chuť ísť so mnou kŕmiť kačky?"

Zamyslela som sa. Doma som sa príšerne nudila, tak prečo sa k nemu nepridať? „Jasné," odpovedala som a hneď som utekala k mame oznámiť jej to. S Chrisom sme nasadli na bicykle a mierili k Ontárijskému jazeru, kde som predtým ešte nebola. Vďaka nemu som toto miesto spoznala.

Na začiatku hrádze sme si odložili bicykle a ďalej sme pokračovali pešo. Zastavili sme sa pri brehu medzi skalami. Chris si čupol a zo sáčku vybral jeden rožok, ktorý mi podal. Z toho svojho trochu odštipol a hodil do vody. O niekoľko minút sa zjavili dve kačky, potom ich počet rástol.

Ku Chrisovi som sa pridala aj ja a nesmierne ma tešilo, keď kačky jedli aj moje kúsky rožka. Postavila som sa na nohy, akosi ma zavrátilo a takmer som spadla do vody nebyť Christophera, ktorý ma zachytil. S mojím výskotom sa kačky pobrali kadeľahšie.

„Nevadí," mykol plecom a usmial sa. Do vody sme roztrúsili to, čo nám ostalo a pobrali sme sa k bicyklom.

„Odkiaľ poznáš toto krásne miesto?" vyzvedala som.

„Otec ma tu brával na ryby," povedal. „Vždy sme si tu urobili malý piknik a keď sme uvideli kačky, kŕmili sme ich tak, ako dnes my dvaja."

Toto miesto mu istým spôsobom v ďalších rokoch pripomínalo otca a chvíle s ním. Často sa tu vracal, ako náhle mu začal chýbať. A mňa brával so sebou. Som za to veľmi vďačná, lebo na tomto mieste je čosi iné, také okúzľujúce. Vždy tu zabudnem na všetky problémy a myslím len na to pekné...