Grace Brownová

29.kapitola - Zabúdať je ľudské

Netuším, ako sa mi podarilo tak rýchlo zaspať. Možno to bolo tým pocitom pokoja, bezpečia a šťastia. V Christopherovom náručí som sa cítila ako princezná v prepychovom paláci. Avšak vôbec netuším kedy zmizol z nášho domu. No zobudil ma chladný vzduch, ktorý sa predral pomedzi privreté okno. Postavila som sa z postele a okno zatvorila. Teraz mi bolo jasné, že vyšiel oknom. Určite by neriskoval stretnutie s mojimi rodičmi.

Cítila som sa po dlhej dobe šťastná, ako keby sa v mojom živote nič zlé nikdy neodohralo. Ustlala som si posteľ a odišla do kúpeľne vykonať rannú hygienu. V izbe som si obliekla čierne nohavice a pásikavé tričko. Posledné veci potrebné do školy som si zbalila do tašky a opustila som miestnosť.

V kuchyni sedela mama oblečená v pyžame. Popíjala kávu a čítala noviny. Keď som ju pozdravila, pozrela sa na mňa a taktiež ma pozdravila. Pripravila som si raňajky i desiatu. Mama si moju dobrú náladu ihneď všimla, tak vyzvedala. Avšak nič podstatné sa nedozvedela.

Na zástavke som sa stretla so Zarou. Mala som za sebou celkom normálne ráno, tak ako vždy. Malo vlastne len jednu jedinú zmenu a tou bola moja nálada.

Na školskej chodbe sme sa so Zarou rozdelili, každá teda kráčala k svojej skrinke. Vyberala som si učebnice na prvú hodinu, keď mi zrazu ktosi zašepkal do ucha: „Vyspatá?" Christopher mi stihol dať jemnú pusu na líce. Rýchlo som sa strhla a mimovoľne sa rozhliadla po chodbe. „Pokoj," zasmial sa.

Strojene som sa zachichotala aj ja. „Vyspatá doružova," usmiala som sa tentokrát úprimne.

„Dnes pri jazere?" uisťoval sa.

Prikývla som: „Pravdaže." Hodnú chvíľu sme si hľadeli do očí s túžbou jeden druhého pobozkať. Keďže sme sa dohodli na dočasnom utajovaní nášho vzťahu, museli sme byť trpezlivý. Avšak cítila som, ako ma zožieralo svedomie. V podstate Christopherovi klamem... tvrdím, že týmto utajovaním chcem svojich kamarátov pripraviť na svoj nový vzťah. No skutočnosť je sčasti iná.

„Grace?" prerušila náš očný kontakt Zara. Ihneď som sa k nej otočila a pozrela na jej tvár. Vyzerala prekvapene, ani som sa tomu nestihla čudovať. „Ideš?" povedala. Z kamarátkinho hlasu som cítila istý hnev.

Prikývla som a poslednýkrát sa stretla očami s Christopherom. Ani sme sa nepozdravili, hoci sme sa videli na najbližšej hodine. „Už ste si všetko vyriešili?" prehovorila Zara s ironickým tónom v hlase.

„No, možno," odvetila som potichu s hlavou sklonenou k zemi. Vzdychla a pokrútila hlavou. Nadýchla sa, že niečo povie, ale ja som ju predbehla: „Čo máš za problém?"

Zara sa zastavila a neveriacky skúmala moju tvár. „Hádam som sa vyjadrila dosť jasne, že kým nebudem mať potvrdené, že ťa nezavádza, budem proti vášmu vzťahu."

„Ja viem, že ma nezavádza," odpovedala som pohotovo. „Vydiskutovali sme si všetko, čo bolo potrebné. Myslím si, že ti nemusím hovoriť každý detail, ako sa to stalo, kedy sa to stalo a podobne."

Dievča stojace oproti mne mlčalo. Len sa dívalo na moju tvár, pričom jej tvár sa tvárila zamračene.

„Vyriešili sme to," hovorila som pokojnejším hlasom. „Všetko je v pohode," usmiala som sa.

S povzdychom Zara odvetila: „Možno áno, ale ja sa stále o teba bojím."

Rozumela som jej. Nie je jediná, ktorá má strach o svojich blízkych. Nemôžem jej to predsa zazlievať, keď tomu rozumiem. Povzdychla som si a vtiahla ju do náručia. Tým som jej dala najavo, že to nechcem ďalej rozoberať. Moje rozhodnutie rešpektovala, preto sme sa pobrali do triedy.