Grace Brownová

9.kapitola - Zimné radovánky

V sobotu ráno som vstala priskoro. Všetci okrem mňa spali. Obula som si teplé ponožky, vzala huňatú deku a sadla som si do obývačky. Zapla som televízor a sledovala rozprávky. Onedlho som sa stretla s mamou, ktorá ma pozdravila bozkom na čelo. Poprosila som ju, aby mi pripravila anglické chlebíčky. Akurát v najlepšej a najnapínavejšej časti animovanej rozprávky Tom a Jerry ma mama zavolala do kuchyne. Prišla som tam až na tretie zavolanie.

Položila predo mňa tanier s dvoma chlebíčkami natretými kečupom. Pomädlila som si ruky a najprv si odchlipla z ovocného čaju. Ako bolo u nás zvykom, pri stole sme sedeli len dve - mama a ja. Po raňajkách som sa vrátila do obývačky. So sklamaným výrazom som televízor vypla. Tom a Jerry už skončili so svojím veselým naháňaním a nasledovala rozprávka, ktorú som nemala rada (ani jej názov neviem).

Mamu som poprosila, aby zavolala pani Wilsonovej a dala mi ju k telefónu. Nechcela som jej prezradiť, čo jej budem hovoriť. „Dobrý deň prajem, pani Wilsonová," zaševelila som tenkým hláskom do slúchadla, „je Christopher doma?"

„Ahoj, Grace," veselo odzdravila. „Áno, je doma. Chceš ho k telefónu?"

„Hej," odvetila som. Na druhej strane sa zhostilo ticho. Netrpezlivo som čakala, kedy sa ozve jeho hlas. Začala som podupkávať nohou.

„Haló?" ozval sa rozospatý hlas Christophera Wilsona.

„Čau, Chris!" naradostene som zvýskla do telefónu. Konečne som sa dočkala. „Šla by som niekam von. Ešte sme spolu nevyskúšali nový sneh."

„Hej. Tak sa oblečiem a prídem po teba," odpovedal. Bez váhania som súhlasila a vypla hovor.

Vo svojej izbe som sa obliekla najteplejšie, ako som vedela. Do izby prišla mama, ktorá mi hneď pár kusov oblečenia zmenila a zababušila ma horšie ako eskimáka. Pomohla mi nájsť sánky, ktoré sme objavili v garáži.

Spoza okna som zazrela Christophera. Ani nestihol zazvoniť, už som otvárala dvere prichystaná a natešená. Kráčali sme ku kopcu, kde sa pravidelne striedali hŕstky detí. Do zotmenia sa tú spúšťali na sánkach, naháňali sa a brodili v snehu, guľovali sa...

Pridali sme sa k deťom, ktoré sme nepoznali. Neprekážala im naša spoločnosť, prijali nás medzi seba aj bez zoznamovania. S Christopherom sme sa spúšťali na sánkach. Kričali sme radosťou, tešili sa z rýchlosti, ktorou nás viezli sánky.

Unavení sme vyšľapali na kopec a poslednýkrát sa spustili dolu. Na Chrisov príkaz som si sadla na sánky a ťahal ma domov. Navrhla som výmenu, ale nedovolil mi to. Nepreriekli sme ani jedno slovo medzi sebou, takí sme boli unavení.

Pred naším domov zastal, sadol si vedľa mňa na sánky. „Bol to super deň," povedal hľadiac do zeme. Prikývla som. Deň sa pomaly chýlil ku koncu, nadišiel večer. „Niečo mi však chýba," vyhŕkol s úsmevom a nešikovne po mne hodil trochu snehu. Zasmiala som sa a vrátila mu to. Vstala som zo sánok a vytvárala snehové gule, ktoré som po ňom hádzala. On bol však rýchlejší. Priplazil sa ku mne a hodili sme sa do snehu. Porazenecky som rezignovala. Náš smiech nemal hraníc.

„Ešte by som niečo doplnila," chytila som Christophera za ruku a zdvihla ho zo zeme. Ľahla som si na cestu, on stál nado mnou. Pohybovaním nôh a rúk som vytvorila anjela. Chris opakoval po mne. Keď sme zbadali výsledok, opätovali sme si pohľady plné úsmevu.

Pozvala som ho k nám na čaj. Sánky a mokré oblečenie sme nechali v garáži. Sadli sme si k radiátoru v obývačke. Mama nám urobila ovocný čaj. Onedlho sme sa ocitli v kuchyni, kde sme jedli maminu omeletu. Pochutnali sme si na dobrom jedle.