Grace Brownová

38.kapitola - Dvojité rande

Pritiahla som sa bližšie ku Christopherovým nohám. Napravil deku na mojom tele a jemne prechádzal prstami po chrbte, čím mi spôsoboval zimomriavky. Hlavu som mala uloženú na jeho stehnách, ruky omotané okolo kolena a oči privreté s drobným úsmevom na tvári.

Vtedy som netúžila po ničom inom, iba zotrvať v tejto chvíli navždy. To však nebolo možné, keďže nás čakalo rande. A nie tak hocijaké rande! Chystal sa k nám pripojiť ešte jeden pár – Zara s Tonym. Bolo to vzrušujúce, hoci som práve pociťovala obrovskú lenivosť. No bola som zvedavá na celý priebeh či na samotného Tonyho, predtým som sa s ním nestretla.

„Tešíš sa?" spýtal sa Christopher s tichým hlasom. Ruku presunul do mojich vlasov, s ktorými sa hral, čo ma postupne uspávalo. Lenže jeho otázka ma donútila otvoriť oči aspoň do polovice.

„Hm," rozmýšľala som nad odpoveďou. „Hej," odvetila som s úsmevom, „ale mám aj akýsi strach," zasmiala som sa. „A ty?" otočila som sa na druhý bok, aby som mu videla do tváre.

„Úprimne?" nadvihol obočie. „Mám z toho dosť zmiešané pocity," zahľadel sa do prázdna. Zrejme aby mi neskazil náladu, razom vyčaroval úsmev a dopovedal: „Ale určite nám bude dobre." Úsmev som mu rýchlo opätovala a tešila sa, že napriek zlému pocitu dokáže pozitívne myslieť.

Vrava medzi nami znovu utíchla, tak som si pohodlne uložila hlavu na jeho stehná a chvíľu som sledovala jeho tvár. Potom som zatvorila oči a driemala som. Christopher ma popri tom hladil po vlasoch. Opäť sa mi do hlavy vrátila myšlienka, že by sa táto úžasná chvíľa už nemenila.

Zacítila som, ako mi zaškvŕkalo v bruchu. „Koľko je hodín?" spytovala som sa s otvorenými očami. „Už by sme mohli vyraziť, pretože som celkom vyhladla."

„Čoskoro bude pol štvrtej, za dvadsať minút by sme mohli ísť," skonštatoval, keď sa mu rozsvietil displej na mobile a skontroloval čas. „Nemyslíš vážne, že si hladná. Veď pred malou chvíľou sme jedli cereálie," žasol.

„Ty si sa najedol!" podotkla som.

Zasmial sa: „No neviem, naložila si si dvakrát!"

„Veď to nič nebolo," kútiky úst mi pomaly ubiehali do hanblivého úškľabku.

„Och, ty hladoš," povedal a začal ma štekliť. Rozchichotala som sa na plné hrdlo a snažila som sa mu to vrátiť. Šteklili sme sa navzájom, bili sme sa vankúšmi a náš radostný smiech sa ozýval celým domom. Bolo strašne nespravodlivé, keď môj útok vždy zastavil svojimi mocnými rukami. Na oplátku mi stihol zo dva útoky vrátiť. Ako náhle som sa k nemu priblížila, otočil ma o stoosemdesiat stupňov a silno zovrel vo svojom náručí. „Tieto boje vždy vyhrám," zašepkal.

„Si hnusný!" zamračila som sa a uvoľnila som sa v jeho stisku. Následne povolil aj on a jeho ruky postupne opúšťali moje telo. Ja som však chcela v jeho blízkosti zotrvať, tak som sa prudko obrátila, aby som dostatočne videla jeho prenádherné hnedé oči, ktoré vždy vyvolali úsmev na mojich perách. „Už som ti to chcela povedať dávno," povzdychla som si, „máš krásne oči."

Jemne sa zasmial a odpovedal: „Ty máš krajšie." Pobozkal ma na špičku nosa.

„To hovoríš len zo zdvorilosti, komu by sa len páčili tie moje žabac..."

Nestihla som dokončiť vetu, pretože Christopher narazil svojimi perami na tie moje. Umlčal ma jediným bozkom. „Žiadna zdvorilosť, skutočná pravda. Ak si spomínaš, už som ti hovoril, akú mám slabosť pre tvoje oči."

Zovrela som pery a zahrabla som mu prsty do vlasov. Pohladila som ho po hebkom líci, obmotala som ruky okolo jeho krku, postavila som sa na špičky a vrátila mu dlhú pusu.