"Koľko je hodín?" spýtala som sa Noaha.
"Neviem." zasmial sa. "Asi veľa.""Vieš, že si mi chýbala?"
"Vieš, že aj ty mne?" usmiala som sa."Ako to je teraz medzi nami?" spýtal sa Noah, keď sme vychádzali z malej kaviarničky, kde sme strávili celý večer. "Sme kamaráti alebo aj niečo viac?" dodal.
"Neviem." Hlboko som sa nadýchla a sadla si na schodíky kaviarne. "Fakt neviem. Si naozaj dobrý kamarát, viem, že ti môžem všetko povedať, pochopíš to, nepýtaš sa zbytočné otázky, no na druhej strane sa úžasne bozkávaš..." Noah ma prerušil jeho náruživým smiechom. "Neviem, ako to vidíš ty?"
"Úprimne?" začal. "Poviem ti to takto. Keď som sa dozvedel, že naši idú predávať dom v Chicagu a že sa sťahujeme do Anglicka, bol som z toho celkom mimo. Ožral som sa najviac ako sa dalo, myslel som si, že toto je celé len zlý sen a bolo mi to strašne divné, že ty sa vrátiš a ja tam pre teba už nebudem, chcel som ti to všetko napísať, ale nevedel som nájsť tie správne slová, chcel som ti to povedať osobne, no boli sme od seba tak strašne ďaleko... tak som sa na to všetko vykašľal a snažil som sa na teba zabudnúť. Bol som odhodlaný, že to zvládnem, mal som už toľko báb s ktorými som prežil aj divokejšie veci ako s tebou (ak vieš, čo myslím) a teraz už ani neviem, ako sa volajú. No nepodarilo sa. Myslel som na teba každú sekundu, čo som bol preč. Hneval som sa sám na seba, že som taký debil, že som ti nič nepovedal, no aj tak som nič nespravil. Evidentne to osud zariadil za nás. Takže môj názor je..., že by sme to mali nechať tak. Nechcem nič urýchliť a hlavne nechcem, aby sme jeden druhému ubližovali. Uvidíme, čo sa časom stane. Možno budeme navždy len najlepší kamaráti? Nikdy nevieš..."
"Dobre." usmiala som sa a objala ho. Ako kamaráta, samozrejme. No on mi aj tak vtisol pusu na líce.
"Aha, takže toto robia kamaráti?" zasmiala som sa.
"Neodolal som. Prepáč.""Ako sa plánuješ dostať domov?" spýtal sa.
"Dúfala som, že to mi povieš ty. V Londýne som tretí deň." zachichotala som sa.
"Vieš ako to spravíme? Prespíš u mňa a ráno niečo vymyslíme." usmial sa a chytil ma za ruku. No hneď ako sa naše prsty preplietli, obidvaja sme si uvedomili, čo sa deje a už aj sme sa odtiahli.
"Kamaráti." povedala som rázne, no s úsmevom na tvári.***
Otvorila som dvere jeho izby a obidvaja sme vošli dnu. Jeho izba sa veľmi nezmenila, akurát bola väčšia. Na stenách mal nalepené plagáty a rôzne fotografie. Na niektorých fotkách som bola dokonca aj ja, čo ma dosť prekvapilo. Mal úžasný výhľad na mesto, síce ho z časti zakrývali stromy, no aj tak to bolo krásne. Bez váhania som otvorila veľké sklenené dvere, ktoré viedli na terasu a oprela si lakte o zábradlie. Noah sa postavil hneď vedľa mňa.
"Vieš, čo mi toto pripomína?" spýtala som sa ho, zatiaľ čo som ani na okamih nespustila oči z toho výhľadu. "Chicago a tú starú opustenú krásku, ktorá ukrývala ten najkrajší výhľad na svete." Noah sa pri tej myšlienke usmial. "Naše tajné miesto." dodal s úsmevom na tvári.
"Presne."Sadli sme si do pohodlných kresiel na Noahovej terase. A rozprávali sa.
"Musí byť super, že ty a tvoj brat ste teraz v jednom meste, čo?" povedal Noah nadšene.
"Vlastne... ani nie. Presťahoval sa naspať domov, do Chicaga." odvetila som sklesnuto.
"Viem, viem. Žiadne zbytočné otázky ale..."
"Rozviedol sa. A jeho syna si zobrala jeho manželka, ktorá je teraz v Rusku."
"Uuh."
"Ja som to vedela už od začiatku. Tá žena bola super, ale príde mi, že v živote je to tak vždy. Niekoho stretneš, zblížite sa, je to super na istý čas, no potom sa jeden z vás prestane snažiť. Rozprávate sa menej. Všetko sú to len trápne konverzácie. Už sa nerozprávate o čomkoľvek. Spomienky sa začnú vytrácať. A potom ten človek, ktoré poznáš, sa zmení na človeka, ktorého si poznal. Tak to zvyčajne chodí, nie?"
Noah sa na chvíľu zamyslel, no po pár sekundách sa ku mne nahol a pobozkal ma.Čaute! Taká deep kapitola :DD Berte ohľad na to, že som to písala asi o tretej v noci :D
Inak ďakujem vám všetkým za vaše komentáre, to ma vždy nakopne dopredu, že mám hneď chuť písať❤️ Taakže, ďakujem ešte raz, nezabudnite vote, follow alebo ten komentík (ako vždy) ^^
Majte saa! ❤️
YOU ARE READING
Susedia (2.časť)
Teen FictionUbehol rok. Emily je už dospelá, 18-ročná baba, ktorá sa snaží zabudnúť na nevydarenú predošlú lásku. Prechádza ťažkým obdobím, musí opustiť svoju rodinu, zabudnúť na svoj starý život a odcestovať do úplne inej krajiny-do Anglicka. Rozhodla sa, že n...