Susedia (2.časť)

25.kapitola

"Ďakujem." poďakovala som Lily a zobrala si list.
"Za málinko. Nejaký ctiteľ?" zažartovala.
Zasmiala som sa a položila list na posteľ. Otvorím si ho neskôr, rozostrela som záclony, najedla sa, osprchovala a medzitým Lily odišla na prednášku.

Stále ma zaujímalo, čo je s Noahom. Skúšala som mu volať niekoľkokrát, no stále to padlo do odkazovky. Bála som sa o neho.
Po pár minútach nič nerobenia som si spomenula opäť na list, ktorý mi stále leží na posteli.

Vstala som z malého gauča, kde som pozerala telku a podišla k posteli. Vzala som list do rúk a pozorne si ho obzrela. Cítila som, že vo vnútri je veľa vecí, obálka bola neprirodzene veľká.

Nevydržala som to, z kuchyne som si zobrala nožík a otvorila obálku.
Fotky. Veľa fotiek. Všetky sa mi vysypali na zem, sadla som si, že ich začnem zbierať, no keď som si všimla, kto je na nich, vtisli sa mi slzy do očí.

Všetky moje spomienky s Noahom teraz ležali na podlahe.
Z obálky som vybrala ešte veľký biely papier, na ktorom bol ručne napísaný text. Písmo bolo dosť neupravené, takže som usúdila, že všetko bolo písané dosť narýchlo. Začala som čítať.

(A/N: Prosím, fakt čítajte s porozumením a spájajte si súvislosti, inak to nemá zmysel!)

Ani neviem kde začať. Toto asi nebude veľmi formálne, poznáš ma, neviem pekne písať. Každopádne, práve sedím v tvojej izbe, no ty tu nie si. Neviem kde si, pokúšal som sa ti dovolať, no žiadna odpoveď. Chcel som sa len rozlúčiť. Ak mám byť úprimný, posledné týždne boli pre mňa dosť hektické, pracoval som a všetko riešil hlavne cez telefón, bolo toho na mňa až príliš.
Chcem byť úspešný a niečo v živote dokázať, tým, že sedím stále doma a pozerám sa na to ako z teba rastie budúca právnička si moc nepomáham. Chcem mať zo seba dobrý pocit, že robím niečo dobré, užitočné, správne...
Keď toto čítaš, tak pravdepodobne už sedím v lietadle a som na ceste do New Yorku, tam kde patrím. Vieš čo je strašidelné? Že vôbec nemám výčitky, že odchádzam. Práve naopak, som na seba pyšný, že so svojím životom konečne niečo robím, idem dopredu...
Pred troma dňami sa mi ozval ďalší sponzor, bijú sa o nás, už mám dokonca aj vlastnú kanceláriu a byt, toto všetko som ti chcel povedať a aj mnoho ďalších vecí, no ty si ma nikdy nepočúvala. Nechcela si riešiť môj odchod, no vidíš ako to dopadlo, niekedy je dobré veci riešiť, Em.
Nemyslím si, že robím chybu svojho života, všetky vzťahy predsa končia rozchodom, aj ten náš by raz prišiel, ja som to len trošku urýchlil.
Dobre dobre... Toto je možno trošku tvrdé odomňa, no život je krutý Em, nie všetko je rozprávka.
Asi píšem dosť odveci, ale toto sú moje posledné slová, ktoré tak nejako neprichádzajú...

Ďakujem, by malo byť asi všetko, čo by som mal napísať, ale ... som predsa Noah West, nech má tento list aspoň nejaké grády :D .
Budeš mi chýbať, to je samozrejmé, bola si moja prvá veľká láska, bol som odhodlaný pre teba spraviť všetko, ale posledné týždne to... nebolo také silné ako kedysi. Neviem, čo sa stalo, jednoducho sa to stalo.
Ten veľký citát, čo ti visí na dverách Ľudia sa menia, pochop. som si vzal až moc k srdcu. Naozaj som sa zmenil. Ale to aj ty.
Ak mám byť naozaj úprimný (o to sa snažím stále, ale...), niečo som skrýval. Dlhé mesiace s tým bojujem, mám ti to povedať alebo nie?
No je čas úprimnosti...
Pár týždňov dozadu mi napísala Hana. Áno, mám pocit ako kebyže sa naše životy točili iba okolo nej, ale tentokrát to bolo iné. Pýtala sa na teba, nejako sme sa zakecali až sme sa dostali k pointe, prečo ma vlastne vyhľadala. Nemala kde bývať, takisto chcela napredovať, chcela zmenu, už nechcela zostať v jednom dome s mamou. Preto ma prosila, či by som jej nevedel zohnať nejaký byt, keďže môj otec ich má kopu. Tak som jej pomohol, zohnal som jej malú garzónku. Je tu, v Anglicku.
Bol som ju navštíviť. Bolo to krásne, ona bola krásna, všetko bolo krásne. Bola úplne ako vymenená, žiarila, bol z nej iný človek.
Už keď som ti prvýkrát vravel, že medzi mnou a Hanou to bolo iné...že mi od prvého momentu verila, stále to tam bolo. To NIEČO, čo neviem popísať. Spomínali sme na staré časy, popíjali, až to skončilo tak, že sme boli v "dobrej nálade" a skončil som s ňou .... v posteli.
Ver mi, že sa mi to nepíše ľahko, chcel som ti to povedať osobne, dnes...
Ale nedostal som tú príležitosť.
Ide o to, že som naozaj zlý človek. Cítim sa zle za to, čo som ti urobil. Od začiatku, čo som stretol Hanu sa mi páčila. Bola iná, túžila žiť, meniť svet a meniť seba, nechcela zostať v škole a zabíjať dni, chcela vidieť svet, stretnúť nových ľudí, zažiť nové veci...
To isté sa snažila ukázať aj tebe... preto ten Texas. Malo to byť dobrodružstvo, malo ti to dať niečo do života. Nové spomienky. Nové zážitky.
Presne pre toto Hanu ľúbim. Viem, určite sa ti to nečíta dobre, ale teraz som naozaj šťastný. Žijem! Naplno!
Takisto by som ti rád objasnil aj veci ohľadom teba. Ľúbil som ťa, dlho. No potom som sa musel presťahovať, alebo lepšie povedané chcel? Utekal som pred tebou? Neviem...
Túžil som po zmene. Túžim po nej aj teraz, preto robím to, čo robím. Zase utekám.
Tentokrát ale definitívne. Je koniec, miminálne z mojej strany.
Ďakujem Ti aj tak za pekné spomienky, som hajzel, ale to vieš už od samého začiatku, akurát si si myslela, že som sa kvôli tebe zmenil, no mýlila si sa. Som stále ten istý, akurát som zmenil pohľad na svet.
Odcházam s Hanou do New Yorku začať nový život. Medzi Anglickom a New Yorkom je pre mňa hrubá čiara, ktorú oficiálne prekračujem a nemienim sa vrátiť späť. Rob aj ty niečo so svojím životom, prosím. Si úžasné dievča, verím, že si nájdeš jedného dňa niekoho, kto ti bude na 100% verný, niekoho lepšieho ako som ja. Ja som svoje dievča našiel, čo ty? Nájdeš svojho chlapca?

Aj tak som nikdy neveril na detskú lásku. Všetko raz pominie, záleží len od toho kedy.
Rád by som povedal, že sa čoskoro uvidíme, no úprimne v to ani veľmi nedúfam.
Navždy zostaneš mojou prvou láskou, no nie tou pravou. Mrzí ma to.

Ešte posledná vec...
Tie fotky som našiel u mňa v šuplíku, keď som si balil veci. Boli v obálke od teba, myslel som, že by si ich chcela naspäť... sú to pekné spomienky, ale poznáš ma predsa, že aký som nezodpovedný človek, určite by som ich niekde stratil, u teba budú v bezpečí... Spomínaj v dobrom. Navždy budeš tá najlepšia susedka, ktorá nevedela zoskočiť z parapety okna.

S láskou, Noah.

❤️