Susedia (2.časť)

6.kapitola

"Čo si dáš na raňajky, zlato?" spýtala sa ma Lily.
"Čo máme?" spýtala som sa rozospato.
"Vajíčko."
"A ďalej?"
"Vajíčko." zasmiala sa.
"Chceš mi povedať, že jediné, čo máme je vajíčko?" vstala som z postele a išla sa sama presvedčiť do chladničky.
"Mhm." prikývla smutne.
"To znamená, že musíme ísť na raňajky do jedálne?" spýtala som sa nie veľmi nadšene, pretože mi bolo jasné, že tam stretneme Leviho a jeho kamarátov.
"Vyzerá to tak."

***
Po menšom šoku, ktorý som zažila, keď som vkročila do kúpelne a zbadala moje opuchnuté oči zo včerajšieho plakania, sme sa vybrali s Lily do školskej jedálne na raňajky- ak sa to tak dá vôbec nazvať. Suchý tvrdý rožok, plátok šunky a maslo. Kebyže prídeme skôr, možno by sme dostali aj zoschnutú paradajku.
Posadili sme sa ku veľkému oknu, kde sme mali výhľad na záhradu školy, kde už sedeli študenti a vášnivo debatovali.
Dnes je prvý deň školy.

***
Prvá hodina je literatúra. Okej, vravím si, že nič zlé sa nemôže stať, literatúra mi ide a mám ju rada. Prečítali sme si jedno dielo neznámeho autora a potom sme si to rozoberali. Každý študent vyjadril svôj názor na dané dielo, čo sa mi naozaj páčilo. Ani som sa nenazdala a už zazvonilo.

Takto sa ťahal celý deň, bolo to nudné, dlhé a vlastne skoro nič nové som sa nenaučila.
No zistila som, že každý piatok máme tzv. "hraný súd", keďže študujem právo, niekoľko študentov si z každého ročníka vyskúša ako to vyzerá na súde, naučí sa obhajovať, zahrá si sudcu, no aj obhajcu. Takýto nápad sa mi veľmi páčil a o tri týždne mám prvý súd. Som síce nervózna, no teším sa.

V škole som skončila okolo jednej poobede. Lily mala ešte dve hodiny sociológie, takže som na ňu nečakala, ale rovno som sa vybrala naspať na izbu.

Otvorila som mohutné sklenené dvere, ktoré viedli do budovy, v ktorej som bývala a hneď zabočila doprava. Vyšla som po točitom schodisku na druhé poschodie a kráčala po dlhej chodbe. Keď som už bola len pár krokov od dvier mojej izby, všimla som si, že niekto pred nimi sedí. Bol to Noah, bol opretý o stenu a vyzeral byť dosť na dne. Podišla som k nemu.

Hneď keď ma zbadal, postavil sa zo zeme a oprášil si zadok.
"Ahoj, Emily." pozdravil ma.
"Čau." odvetila som.
"Pozri, prišiel som sa ospravedlniť. Síce neviem, čo sa stalo, ale mrzí ma to."
"Aj mňa to mrzí, ale už sa tak stalo."
"Čo tým myslíš?"
"Že si stojím za tým, čo som povedala. Celé toto bol len príliš krásny sen, no už je čas vrátiť sa naspäť do reality. Musím sa sústrediť na školu, preto som sem prišla. Študovať. Aby som jedného dňa mohla mať dobré zamestnanie. A aby som sa mala dobre." Podišla som k dverám a v taške začala hľadat kľúč. Noah sa na mňa nervózne pozrel a až vtedy som si všimla, že má slzy na krajíčku.
"Prežili sme spolu toľko reálnych vecí, a ty sa jednoducho rozhodneš, že je koniec? Em, ale ja nechcem skončiť. Páčiš sa mi, páči sa mi byť s tebou, rozprávať ti príbehy, objímať ťa. Prosím ťa, stojí ti to za to? Len tak ukončiť vzťah, ktorý ťa robí šťastnou?"
"Noah, už dávno náš "vzťah" nie je to, čo to bývavalo. Klamal si, a tým si to totálne pokašľal. Lily mala pravdu, mala som to ukončiť ešte kým sa to dalo." pokrútila som hlavou a odomkla dvere. Noah ma chytil za ruku a tým mi zabránil vkročiť do izby.
"Mrzí ma to... Ani si nevieš predstaviť ako veľmi ma to mrzí, no ako si už povedala, už sa stalo. Urobil som chybu, ktorú už nemôžem vrátiť späť, ale prosím ťa o druhú šancu."
Smutne sa na mňa pozrel, no ja som mu jeho pohľad neopätovala.
"Mal by si ísť." povedala som Noahovi a naznačila som mu, kde sú dvere.
"Emily." povedal nežne a podišiel ku mne.
"Čo?"
"Ľúbim ťa."

Ahojtee!❤️
Túto kapitolu by som chcela venovať Dianke (diuska01 ) ❤️
Nezabudnite dať vote, komentík alebo ma follownite :) Budem len rada❤️
Nová kapitola by teoreticky mohla byť už zajtra :) ^^ Inak zachvíľu sa blížime už k 2,000 videní na tejto knihe, za čo vám chcem poďakovať❤️🙏🏻